Ako prekonať samú seba?

[NikA-28]

Dobrý večer,

potrebujem od Vás pomoc,pretože už neviem ako ďalej. Pokúsim sa Vám v skratke popísať svoj príbeh a problém. Na začiatok..mám 17 a priateľa 2 a pol roka. Prvý rok a pol bol nádherný,ale to len vďaka nemu,ja som nespravila takmer nič. Pretvaroval sa,že ho robím šťastným a že je šťastný a pri tom nebol,ale robil všetko pre to,aby som ja bola. Postavil sa aj rodine,prišiel o všetkých kamarátov,proste dal tomu vzťahu veľmi veľa. Asi tak po pol roku som sa s ním rozišla,pretože povedal,že mi neverí,ale že celý čas mi tvrdil,že áno. Dovtedy to aj tak bolo,že sme sa do týždňa aj trikrát pohádali. No po tom rozchode som sa zmenila. Nikdy som mu nepovedala,ak som s niečím nesúhlasila,nevedela som byť úprimná,nevedela som povedať nič..Keď spravil alebo povedal niečo,čo sa mi nepáčilo alebo ma bolelo,nič som nepovedala a radšej sama trpela. Keď si niekedy sám uvedomil,že spravil niečo a ospravedlnil sa,aj tak som nepovedala nič,len som mu povedala,že nič sa nedeje atď. Ale postupom času si myslel,že sama uvidím a si uvedomím,že nie je šťastný,že to uvidím a pokúsim sa to napraviť,no ja som si nič nevšimla. Tak mi to povedal raz. Ja som sľúbila,že sa zmením,no nestalo sa tak ani doteraz a trvá to už rok. Vždy to bolo tak,že povedala som,že budem iná,on sa potom zmenil tiež a bol zase milý a zlatý. Ale trvalo to len pár dní,kým neprišiel bez nálady,smutný alebo nahnevaný,či kvoli rodine alebo škole. Ja som sa vtedy zas zľakla a nedala zo seba ani slovo. Postupom času som sa pri ňom prestala smiať,zabávať,nemali sme sa o čom rozprávať atď. Takisto aj v milostnom živote to najprv všetko viedol on. Keď nezačal on,nič nebolo. Ja som to proste brala tak,že som nevedela či chce a nedokázala sama povedať,kvôli strachu z odmietnutia. Takisto pri sexe som bola dievča typu,že som si lahla a nechala všetko na neho lebo som nevedela čo robiť. Čiže ani ten sex sa mu vôbec nepáčil a vždy to robil len pre to,aby uspokojil mňa. Tak si začal myslieť,že sa mi nepáči,že ho nechcem,že ho neľúbim,že mi nestačí a nevie ma uspokojiť a trápil sa. A ja kvôli môjmu strachu som nikdy nezačala prvá. Potom mi aj povedal,že by chcel,aby som ho proste len zobrala ked chcem a nie pýtala sa,ale aj tak som to takto nespravila a vždy som čakala na postrčenie od neho,aj ked som slúbila že to tak nebude. Potom,keď som sa aspon nejako osmelila (čo ale jemu príde,že to robím len z odprosenia a donútenia,nie z vlastnej vôle) tak začal robiť akože ,,skúšku´´,že vždy keď som ho zavolala tak mi oponoval,že nechce. Ja som sa stiahla a nechala ho. Potom mi povedal,že to bola len skúška a chcel by,aby som o neho trošku bojovala a ukázala mu,že ho chcem a opakoval to 1000krát a ja som to 1000krát neurobila aj napriek tomu,že som to sľúbila. A takto to išlo aj s inými vecami..či keď som mu niečo chcela kúpiť,či som slubila,že sa zabavíme alebo niekam pôjdeme. Už som v koncoch a neviem,čo mám robiť. Ako mám prekonať samú seba? Ako mám prekonať ten strach pri ňom? Lebo pri nikom inom sa mi to nestáva. Či kamaráti,či rodina-pri nich sa viem smiať,srandovať,viem čo im kúpiť,stojím si za svojím až kým mi nepovedia,čo ich trápi a viem ich rozveseliť. Veľakrát mi navrhol už rozchod,ale ja som nechcela a on ma neopustí,pretože vraví,že a po tom všetkom ako som mu ublížila (lebo naozaj veľa vecí som aj povedala čo ho boleli a hlavne nasľubovala a sklamala) ma aj tak miluje. Veľmi som rozmýšľala aj nad psychológom,no na to nemám peniaze,tak skúšam napísať sem. Už nechcem žiť taký život,ale nechcem žiť bez neho. Chcem normálny vzťah,kde sú obaja úprimní a šťastní,ale kým neprekonám seba,nebude to tak..a on mi vždy vraví,že ak by som ho naozaj milovala,vedela by so sa zmeniť zo dňa na deň ako on,keď som mu raz pohrozila,že ho opustím,ak nebude iný a milší (to bolo ešte pred tým rozchodom). Dúfam,že to nie je napísané veľmi chaoticky,veľmi sa trápim a už neviem ako ďalej. Budem Vám vďačná za každú odpoveď.