Dobrý deň,
potrebujem poradiť, pretože sú dni, ako tento..kedy neviem, čo mám urobiť. Mám 26 rokov...momentálne som nezamestnaná, hľadám si prácu už dlho a nedarí sa mi :/, bývala som pred dvoma rokmi už samostatne s priateľom v Uk dlhšiu dobu, keď sme sa vrátili na SR znovu som sa musela nasťahovať domov, pretože iné riešenie nebolo.
Moji rodičia sa už rozviedli, zažila som zaujímavé detstvo s nimi - neustále hádky, vulgarizmy, psychické týranie a vydieranie, bitky, policajti atď. Moja mama aj otec mali ťažké detstvo a podľa mňa veľa z toho, čo oni prežili a bolo nedoriešené v ich vnútri sa prenieslo do ich vzťahu. Síce môj otec mal mnohé nepríjemné stránky, ale moja matka začala časom nielen fajčiť, piť tvrdý alkohol, ale aj podvádzať rodinu s inymi partnermi a robila mnohé výstupy, za ktoré som sa strašne hanbila.
Problém je v tom, že nikdy z jej úst som nepočula, že som niečo urobila dobre alebo dobre robím...Potom ako som dosiahla pubertu, často som cítila silný hnev aj na ňu aj na otca..ale neskôr najmä na ňu a vypadlo mi z úst počas silnej hádky slovo vulgárne, ktoré často používala ona. Od mojich 17-tich mám dojem sa doma citím nevítaná, naobtiaž, že ma len živí, nič nerobím , som na nič, tlak sa zvyšoval posledné roky..Jedného času bol tlak taký silný, že som sa rozhodla odísť do UK. Keď som sa vrátila bolo to trošku lepšie na dva-tri mesiace a potom znovu ..teraz som uz dlhsie doma a aj ona je na dlhodobej PN-ke, ja som pol roka bola liečena antidepresívami /jeden z dovodov bol i moj vztah s nou, pretoze mam z nej strach, citim uzkost len co ju rano zbadam.../ viem ze mi bude nadavat, ponizovat ma, mam problem si najst mozno aj preto pracu, lebo si myslim ze som na nic a ze som nikdy nic nedokazala a nedokazem /pritom mam za sebou viac zatazovych, kritickych chvil, ktore som presla ..skolu, skusenosti atd/
Viem, ze rada nad zlato je odstahovat sa..ale neda sa to teraz riesit. Chcem opat nadobudnut dobrý pocit zo mna, nechcem sa na nu ani hnevat, neviem co mam robit, strasne ma to psychicky zoziera a dusi, naozaj uz len to ked ju vidim v kuchyni a musim prejst okolo. Lebo stale aj ked nieco spravim je to zle..nadavky,,,ked nieco neurobim je to zas zle ...nadavky...prosim o radu /lebo niekedy je moj skryty hnev, ktory dusim prilis silny a vystupnuje sa to potom to prenasam na partnera/ nemozem nic povedat , ak sa ozvem zacne po mne jačat co si to dovolujem