Byť dokonalou a nerobiť chyby je často veľmi vyčerpávajúce. Stojí ma to veľa energie a zožiera ma pochybnosť, či aj tak nebudem podliehať kritike. Neviem dobre prijať kritiku a preto sa ničím snahou o dokonalosť. Inokedy nechcem sklamať svoje okolie, ktoré si na moju zodpovednosť zvyklo a zase som zaťažovaná pocitmi , že musím všetko spraviť bezchybne.
Už sa mi však takto žiť nechce. Rada by som si oddýchla a neniesla všetku tú zodpovednosť.
Keď o tom premýšľam, nachádzam len strohé riešenia. Také , že to a ono nebudem teda robiť vôbec, pretože polovičato to neviem .... Toto ma znepokojuje. Rada by som sa posunula do nejakých hraníc s toleranciou nedostatkou. Ale ako?
Rozmýšľam..... Nejaká skúsenosť iného človeka , ako toto riešil , by mi vedela možno ukázať cestu. Mali ste niekto tento problém ? Ďakujem. S.
). Takže asi takto, netrápte sa tým, že to máte v povahe, nie je to nejaká extrémna nevýhoda, práve naopak, je to dobrá vlastnosť, ale je treba ju vymedziť. A hranicu poznáte vy sama, len ste ju ešte nehľadali 
