Dobry den,
dlho som vahala ci prispevok uverejnit alebo nie.Mam 21 rokov a mam problem ktory neviem nazvat.Moj otec je alkoholik.Uz sa spolu takmer nerozpravame.Skusala som mu dohovorit aby prestal pit,ze ho mame so sestrou radi a ze si mozeme sadnut a problemy vyrozpravat a to v nasom vztahu prehlbilo este vacsiu jamu.Maju problemy v manzelstve s mojou mamou.Moja mamina je taky chladny kozorozec .Je uctovnicka a vidi veci cez cisla.Ale nezazlievam jej to,kazdy sme nejaky.Mam este o 10 rokov mladsiu sestru.Ked sa narodila mamina ma odsunula na druhu kolaj,ako ked dieta dostane novu hracku.Od malicka vidi v sestre seba (snaziva,oblubena,najlepsia ziacka) a mna vidi v otcovi.Ja mam sestru tiez velmi rada a mame velmi pekny uprimny vztah.Niekedy sa vsak citim nanic.Obcas myslim nato ze by bolo vsetko jednoduchsie ak by som tu nebola (upravilo by to aj vztah rodicov).Mam priatela ktory ma velmi lubi,len obcas myslim nato ako odist niekam prec kde by som mohla zacat od znova.S ludmi mam celkom dobre vztahy,len si ich nepustam prilis k telu.Nemam sa velmi rada, moje uspechy si nevsimam a naopak neuspechy ma vedia velmi rozhodit.Neviem co mam dalej robit,v poslednom case sa to na mna nejak sype.Ako sa mam stat normalnym sebavedomim dievcatom?A co robit aby ma rodicia mali radi alebo aspom pochvalili?