Smrť

[Viyk]

Rozmýšľam kde vlastne začať. Tak pre začiatok aspoň také stručné info. Mám 21 rokov, zamestnaný a žiadne potiaže v láske/v súkromnom živote. Netrpím depresiami. No napriek tomu ma láka smrť. Či už mám dobrú alebo zlú náladu vždy sa v myšlienkách zastavujem pri smrti. Aké by to bolo byť mŕtvy. Čo by nasledovalo potom, čo by robili ostatní bezo mňa, ako dlho by smútili a či by vôbec smútili kvôli mne (hoci toto ma trápi najmenej, čo by robili ostatní bezomňa- robiť môžu čokoľvek, mne to už bude jedno ).

Občas sa mi stane že ak spím, tak sa mi sníva že v snoch umieram (napr. v sne padám z veľkej výšky, autonehoda, vojna...).

Občas si vypočujem od blízkych že už to niesom ja, taký aký som býval že som sa zmenil, že vyzerám akoby som nad niečím dôležitým remýšľal...

Tak predsa ma to stále láka viac a viac zomrieť a zistiť čo je tam ďalej.

A s tým sa aj vynára otázka podstúpiť toto riziko, po ktorom už nebude návratu- áno či nie?

[pausalieck294]

Určite nezomrieť!!! Keď chceš vedieť, čo bude potom.. musíš byť trpezlivý a počkať, kým umrieš prirodzenou smrťou.
Kamoška mi vravela, keď som sa chcela zabiť: "Keď sa zabiješ, urobíš tím veľkú chybu. pán Boh ti potom ukáže, čo všetko si mohol mať, čo si mohol spraviť, koľko životov si mohol zachrániť, koľko ľudí si týmto sklamal.. keďže si bol ( teraz aj si a ostaneš) dobrým človekom..."
Skúste sa nad tým všetci "samovrahovia" zamyslieť.. ja som sa zamyslela. no pomohlo mi to iba na určitý čas.. no možno aj ten krátky čas, kedy vás to prestane lákať.. za ten krátky čas možno pochopíte, o čom je život...

[L.T.]

Ahoj...
Na zaciatok by som rad povedal, ze osobne by som asi nezachadzal tak daleko...a plietol sem Boha.
Ak sa niekomu podari zahnat myslienky na smrt a depresie vierou...tak je to krasne. A je to krasne hlavne preto, ze je to jednoduche...ak na to maš bunky. (urcite neutocim na ziadnu vieru alebo presvedcenie, ale takto sa veci uz raz maju. a už vobec nechcem uberat na vaznosti presvedcení niekoho iného)

Konkretne k originalnemu postu....nadobudam pocit, ze tu nie je v priestore otazka "mam sa zabit ?" ale skor otazka " je cudne ze ma fascinuje smrt ako taka ? ".

Osobne si myslim, ze odpoved je celkom jasna...NIE je to cudne. Ludia sa odjakziva zaujimaju o veci ktorým nerozumejú. Fascinuje nas konečnosť a celkovo povedané, všetko čo je o trocha viac než naša každodenná rutina.
Myslienka na smrt zaujima aj mna...v mojom pripade je to ale skor v zmysle "nieco viac nez tento zivot". Myslím, že vacsina okultistov, satanistov, extremistov a inych vierozvestcov sa odovzdavaju svojej veci práve preto, lebo je to dokaz, že naš pozemský zivot ako taky, stoji v tieni niecoho omnoho vacsieho...silnejsieho. Potrebujeme mat vedomie, ze tieto veci, trapenia a drobnosti s ktorými sme v kazdodennom kontakte niesu dolezite. Ano, kazdi to povie, ale malokto tomu naozaj veri. Je to nieco ako smrtelnost sama....vsetci vieme ze zomrieme, vacsina vsak v tajnosti neveri.
Cize moj osobny názor....nie je to nic cudne ak ta laka smrt, je to len dokaz toho ze ta nudi zivot.

Ak som prave pisal blok textu do zleho smeru..a je to naozaj otazka č.1 ...tak moja odpoved (osobny nazor) ostava nezmenená. Odpoved na samovrazdu dávam kazdému rovnakú, preto že je to pravda ktorú som sám zistil a uplne jej verím.
Ak chces zomriet...nikto ta nepresvedci, nikto ta nezastaví, nikto ti nepomoze. Je to nieco, s cím sa musis vysporiadat v hlave sám. Je to tazke , je to zdlhave a casto krát sa to nekonci stastne...ale existuje jedna vec, ktorá ti to trochu ulahci. Vymenuj pár vecí ktoré si vždy chcel skusit, miesta o ktorých si snival, veci ktoré si sa naodvázil. SMRT JE FINÁLNA ZÁLEZITOST. Preto sa pýtaj sám seba...co mám co stratit? Chcem zomriet tak ci tak, kde je potom rozdiel ci zomriem tu a teraz, alebo ci trochu pockam a pojdem za vecami ktoré som stale chcel. Pockaj, vyskusaj..ak sa ti stále bude chciet zomriet...tak to mozes spravit hocikedy...hocikde.

Mne osobne táto moznost dodáva istú slobodu, lebo viem, ze cokolvek príde....stale mám tieto zadne dvierka. Ak akceptujes ze jedneho dna zomries, tak si naozaj slobodny.

LT

[Viyk]

Zdravim, takže ďakujem vám za odpovede na môj príspevok.
Za ten čas som trochu zmenil názor.

Od známych som dostal odporúčanie, aby som navštívil miesta, ktoré chcem vidieť, venovať sa činnostiam ktoré robím rád. Toto všetko som už splnil, lenže v tomto mám zásadu-raz a dosť.

A názor mením v tom, že si želám aby každý na mňa zabudol že som vôbec existoval. Pripravil som na to aj najbližších, reakcie boli rôzné- konštatujem, podľa mňa že uspokojivé.
Ešte sa vrátim k tomu, aby na mňa zabudli že som existoval. Táto veta má pre mňa jeden dôsledok- aby na mňa zabudli tak musím byť mŕtvy.
List s vysvetlením "prečo" mám už zpolovice napísaný, iba kvôli tomu aby som známim akotak vysvetlil dôvody a odkázal im veci čo po mne ostali.
Celkovo mám zo seba a z toho čo chem urobiť taký názor-že sa skôr chystám na vlak, kotrý neviem kedy príde alebo bude meškať.

Zároveň je toto pravdepodobne môj posledný príspevok na tomto fóre, hoci nie je vylúčené, že túto tému budem sledovať ďalej.

[L.T.]

No je to dost silne kafe ....

Mohol by som ta poprosit aby si mi trochu ozrejmil dovod svojho rozhodnutia? Naozaj ma to zaujima ...

[Viyk]

Dôvod? Vyhnúť sa problémom? Mám pocit že to čo som prežil mi stačí. Neviem koľko úprimnosti som vložil do týchto riadkov, ale naozaj, mne to stačí. Nebudem tu vypisovať také veci že som znechutený z dnešnej doby, v ktorej žijeme- aj keď je pravda že som znechutený. Ale táto záležitosť zachádza len okrajovo, do môjho rozhodnutia- zomrieť.

Jediné čo mi dáva akú-takú silu žiť je myšlienka na umieranie. No ale samozrejme že to funguje aj opačne. Pri takýchto myšlienkách je jasné že ma udržiavajú pri živote ale súčasne aj zabíjajú.
Na to som prišiel aj sám že nie je to úplne v poriadku, a že sa týram sám týmito myšlienkami.

Takže dôvod ako taký nemám, je to skôr túžba.

[L.T.]

Ze si znechuteny...tak to je pochopitelne. Clovek s priemernym vzdelanim, inteligenciou a funkcnym mozgom nemoze byt ne-znechuteny v dnešnej dobe, dnešnej spoločnosti...ale je to trochu vseobecna odpoved.
Urcite nesudim, ani neviem cim si si presiel....ale pri rozhodnuti takejto vahy by som predpokladal aspon jeden, dva hlavne kamene urazu. V celku premyslam podobne ako ty, preto to viem pochopit...a preto viem, ze tam musi byt nieco ine ako znechutenie.
Velmi rad by som vedel, co tieto skutocne dovody naozaj su....asi sa to ale nedozviem. Niekde som cital, ze hlavna pricina, preco su ludia znechuteny zo zivota je, ze si sami nebdokazu predstavit seba sameho stastnym. Neveria, ze si zasluzia stastie a podobne blbosti....je to dost plytke vysvetlenie ale predsa, je to vysvetlenie, resp. pricina.

Este by som rad vedel jedno...co si slubujes od smrti? Podla toho, co vieme....skusenosti zozbierane z 2000 rocnej historie ludstva....vsetko nasvadcuje tomu, ze smrt nie je nic prijemne. Samozrejme, ak mas chronicke bolesti a podobne...tak to je vykupenie. Pytam sa to preto lebo mnoho ludi si to mýli s "ulavou". Definujme si pojem "ulava" ...je to opustenie od bolesti, utrpenia a podobne...je to pocit pokoja v istom zmysle. Cize je nezmysel to spajat zo smrtou...totizto, v tom momente prestanes existovat (berme najhorsiu aternat. mimo teorii o bohu a podobne..), ergo...nebudes nic citit lebo nebudes. Je to naozaj to co chces? Urcite, ak clovek preziva velke mnozstvo bolesti, tak aj tato predstava ma istu pritazlivost....zmiznut mi stoji zato, len aby to prestalo. Ale je to dost velky vklad v hre, v ktorej vies ze prehras.

Tak preto by som rad vedel....co su tvoje ocakavania a tvoje "kamene urazu"? Urcite, nemas ziadnu povinnost odpisat, resp odpisat pravdivo..ale mna to naozaj zaujima a rad by som trochu viac pochopil tvoje umysly.

[Viyk]

Veľmi dobré otázky. Síce musím nazrieť hlbšie do svojho vnútra aby som nedával jednoduché odpovede.
Prečo umrieť, čo od toho čakám? Pozbieram moje vlastné dojmy a dojmy aké zo mňa majú ostatní ľudia. Opisujem sám seba že som prežil všetko, všetko čo som chcel a už nič viac nechcem. Tým pádom má zo mňa okolie pocit že som zbytočný človek, čo sa mi stalo že mi to dali patrične pocítiť. Tak padol zmysel môjho žitia- žiť pre ostatných. Tak som rozmýšľal nad tým nie som schopný udržať v sebe tento zmysel a žiť pre druhých a ak áno musel by som hľadať čo by si zaslúžili aby som žil pre nich, no zatiaľ som takých nenašiel a ak áno tak nasledovalo sklamanie a nevďačnosť.
Tak som oboznámil okolie s mojim ďalším zámerom. Reakcie boli rôzne spočiatku šok a nepochopenie a končí to pri zatracovaní s tým že som ozaj nepotrebný človek. Toto už považujem za uzavreté hoci sa stáva že sa k tomuto vraciam a znova analyzujem.

Kedže som sa dozvedel že na čom som, rozhodol som sa pretnúť všetky kontakty s okolím a obmedziť na absolútne nevyhnútne minimum. A v tomto som našiel ďalší zmysel- mať pokoj od všetkých keď som nepotrebný, tak nech nepotrebným aj ostanem.

A som tu kde som, stále myslím na to že musím zomrieť.
A čo si sľubujem od smrti? Že nebudem, nebudem nič cítiť, proste padnúť do zabudnutia, hoci také ľahké to nebude ani po smrti. Je možné že keď budem umierať tak si prejdem peklom, aby som potom mohol ísť ešte horším peklom- teraz nemyslím na náboženstvo, ktoré takto odsudzuje hriešnikov, že idú do pekla a k tým hriešnikom samozrejme spadajú aj samovrahovia.

Takže kamene úrazu sú asi tie, že som tak trochu hľadal pochopenie od ľudí keď som ho potreboval (pochopenie, nie pomoc), no namiesto toho som sa sklamal. Zatiaľ som našiel tieto príčiny môjho rozhodnutia, čitam opätovne čo som napísal a medzi riadkami sú zrejme ukryté ďalšie, hoci ich ešte nevidím. Môžem ísť ešte hĺbšie a hlbšie ale zaberie to viac času.

[lavender11]

A čo keby si pomyslel na ostatných, ktorých tu zanecháš, ty egoista?
Ako ich hrozne poznačíš svojím rozhodnutím, ako sa asi bude cítiť tvoja mama, otec a ostatní...?

Vieš, že pre matku je to najhoršie, čo sa jej môže stať ak zomrie jej dieťa skôr, ako ona? To jej chceš takú nočnú moru do konca života spôsobiť? Za čo? Za to, že ti dala šancu a bolestne ťa v radostnom očakávaní na tento svet priviedla a tešila sa, že má syna a čo z neho vyrastie?

To ťa nenapadlo, že?

Ty nie si stredobodom vesmíru, ale môžeš mať deti a zanechať po sebe nejakú stopu, obohatiť tento svet o nového človeka,dať svojmu životu zmysel. Alebo ešte stále ti nedošlo, ako potrestáš tých, ktorí ťa milovali?

Daj si šancu kamarát a radšej sa choď túlať po lese a počúvaj o čom spieva vietor. Alebo si kúp psa.