Samovražda

[mirkka]

Chcela by som sa opýtať, či je normálne že rozmýšlam nad samovraždou, aj keď mám štyri deti???

[Richard Gróf]

"Normalita" je vec pohľadu... Takéto myšlienky by boli ťažko pochopiteľné, keby ste mala 4 deti, milujúceho manžela, zdravie, dostatok sebarealizácie, životný zmysel alebo väčšinu z toho. Ak sa však vo Vašom živote stalo alebo stále deje niečo tak závažné, že Vám to zobralo zmysel alebo dôveru v seba a lepšiu budúcnosť, myšlienky na smrť sa stávajú možnosťou, ktorá sa pod tlakom dusivých pocitov môže objaviť, aj keď máte 4 deti.
Pravdou však ostáva, že bez ohľadu na to, či takéto myšlienky prichádzajú "z čista jasna" alebo ako dôsledok ohromnej psychickej záťaže, sú významným varovným signálom, že niečo nie je v poriadku a treba hľadať podporu a pomoc.
Čo sa deje, Mirka?

[mirkka]

Dobrý večer,
ďakujem za záujem. Pôvodom so Češka. Tu na Slovensku žijem 5 rokov. Vydala som sa pred 15 rokmi a mala som spokojené manželstvo, skoro. Prvé roky som počúvala, ako manželova bývala priateľka je lepšia ako ja, neustále som bola srovnávaná s ňou. Po narodení tretieho dieťaťa si manžel našiel jednu operátorku, ktorá ma po čase jejich známosti začala urážať. Nehovorím, že by s ňou niečo mal, ale ona mi to naznačila. Skončilo to. Presťahovali sme sa na Slovensko a tu sa manžel už vôbec celý zmenil. Já som so 4 deťmi neustále zostávala doma, on sa zabával po podnikoch a mne zavolal len v prípade, že potreboval odviesť domov z nejakého podniku. Já za tie roky som si nenašla ani žiadnu kamarátku, hlavne že manžel ich mal mnoho, stále som sama a keď náhodou sme spolu, tak si zase píše s nejakou inou. Chcela som to už aj riešiť rozvodom, ale nemám sa kam vrátiť. Manžel ma živí, moja rodina ani jeho o mna moc nestojí. Naozaj už sa mi nechce žiť, nemám prečo. Sú aj iné problémy, ale to by bolo písanie na celý denník. Neviem si sama pomoct, nič ma nebaví, začínajú mi vadit aj deti...Už niekoľkokrát som sedela s nožom v ruke, že si niečo urobím...Prosím, pomožte mi

[mirkka]

Snažila som sa o tom všetkým hovorit s manželom, ale jediné co mi povie je, chod sa liečit. Aj deti si všimli, že manžel sa mi nesnaží ani trošku pomocť. Začala som aj piť, tým si to všetko iba prehlubujem.

[mirkka]

uzzasa držimv ruke moz, je vidier, ze ma nikto nepocuva, urobim samovrazdu v priamom prenose

[lia_sk]

Dobry den, Mirka,
Je to naozaj smutne, co pisete, ale kazda minca ma dve strany. Vy teraz vidite vsetko cierne, ale je predsa tolko inych farieb, urcite mate aj tu najoblubenejsiu. Mozno tam zacina cesta: zacat hladat veci, ktore Vam robia radost. Manzel to uz asi nebude, ale mozno mate sikovne deti a potrebuju Vasu podporu. Kolko maju rokov? Rozvod by tiez co-to vyriesil, ale mozno postaci, ak si najdete pracu, tym zmenite myslienky a mozno najdete aj nejake priatelky. Co Vas bavi? A urcite mate v rodine aspon nejaku blizku dusu, ktora Vas dokaze vypocut, povzbudit. No a ak nie, mozte si pisat so mnou. Odkial ste? Vsetko dobre, lia

[9monikak]

Dobry vecer prajem.Dnes som zazila hrozny vecer.Idem celu situaciu skratke vysvetlit.S manzelom sme po 17rokoch krasneho manzelstva(teda,krasneho pre mna) v rozvodovom konani.O 2 tyzdne je urceny termin rozvodu.Uz pred piatimi mesiacmi sa od nas odstahoval so slovami,ze ma roky nelubil a bol somnou len kvoli dcere.Bolo to hrozne.Behom par mesiacov sa nam zmenil zivot o 100%.Predali sme dom a kazdy byvame v podnajmoch.Dcera (17 rocna) je so mnou.Manzel si medzicasom dost uzival....ale myslim ze cely ten stres z celej situacie v sebe drzal.Dnes napisal dcere sms,ze ju caka,aby prisla.Ona sa mu hned neozvala a par minut nato jej prisla sms,ze nechce zit!A vypol telefon.Zostresovana dcera mi volala.Volala som policiu a zaroven poziarnikov aby vypacili okno.Nasli ho namol opiteho a pojedol aj nejake lieky.Volala som aj zachranku.Dali mu nejaku injekciu,ale odmietol s nimi ist.Manzel to v poslednej dobe dost prehanal s alkoholom.Ale toto je uz moc.Dceru som nechala teraz s nim a ja som doma.Cela tato udalost sa odohrala pred par hodinami.Manzel mal pred 5mesiacmi 145kg a terz nema ani 90.Stara sa sice o seba,ale nie je normalne,aby takto schudol.Sme vzdelaní ludia a manzel ma dolezitu funkciu vo firme.Nechapem,kedze je on iniciatorom tohoto vsetkeho....preco toto????Co mam robit???Potrebujem radu!!!!

[beáta červencová]

ja si myslim ze je to normálne káždý niekedy má stav kedy by najradšej zomrel ...aj ja som také mala a to len kvoli niektorým ludom ktorí mi ublizili v zivote...nedokázem zabudnut :/

[denne73]

Pekný deň. Som mamou 2 synov a jednej dcérky. Chapci sú z prvého manželstva, dcérka z druhého. Starši syn má 16r a o nom budem pisať. Je to bystrý chapec, bohužial ľahko ovplyvnitelní, Z mojim druhým manželom si moc nesadali aj ked ho vychováva od 9r. Syn neznesie žiadnu autoritu, môj manžel razi výchovu ráznu, prisnu , ja som skôr na dohody, rozhovory. Viem ,že to nie je moc dobra kombinácia, ale toto už asi nezmením,. Prejdem k problému: Raz v noci ma syn s plačom prebudil . Áno 16r chalan ktorý sa tvari že svet je gombička . Nevedela som čo sa deje. Zavolal ma do svojej izby a hodil sa mi okolo krku s plačom že už nič nezvlada kamarátov, školu, problémy. Snažila soom sa ho upokojiť a zisťiť čo sa deje. nakoniec z neho vyšloo že chcel ukončiť život. Ostala som v šoku nevedela som ako reagovať,silne som ho objala a rozpravala s nim. Po rozhovre mi ukázal žiletku ktoru mal pod vankúšom. Ešte pred tým sa bol opýtať mladšieho 14r brata či si má alebo nemá podrezať žily. Ten mu našťastie povedal že neblázni. Mne ako dôvod uviedol nejake dievča a problem s nim , nemyslím že to bol pravý dôvod. Povedal že to nespravil len kôli mne. Píšem lebo neviem čo robiť, ak ho zavediem k psychologovi stratim jeho dôveru, že ho mám za blázna a podobne. Neviem či to bolo ozaj myslene vážne alebo to bolo akési volanie o pomoc. Teraz mi oznámil , že celý týžden nebol v škole, chodi do I.ročnika Strednej odbornej školy technickej. Vraj už tam nechce chodiť a chce aby som mu vybavila prestup na obchodnú školu . Ja už neviem čo s nim ako ho zvládať. Manžel mi v tomto nepomôže , jeho slová boli skáče ti po hlave , uvidiš v II.r bude už na Urade práce , proste on ho odpisal. Poprosim vás aspon ma nasmerujte čo mám robiť, ako to všetko zvládať, pretože nakoniec budem potrebovať odbornu pomoc ja sama. Ďakujem