No ani neviem kde mam zacat
Som mlada zena ( tesne pred 25) a moj zivot sa ruti priamociaro do priepasti. Za posledne dva roky som dvakrat zachranila zivot babke raz mame a raz otcovi. Je jedno ci zo zdravotnych dovodov alebo chceli skoncit tak ako teraz ja. A keby nebolo dost tak pred pol rokom sa vratila sestra ktora vsetkych len vyuziva a ked jej nieco nesadne tak fyzicky utoci na vsetko okolo, vcetne mna. Mam dost vsetkych tych skrabancov, kopancov a kusancov za to ze branin niekoho z rodiny. A oni sa ohradzuju tym ze je chora ( na hlavu) a ja mam byt ta zla ked ich branim... stale byt otloukanek a hromozvod.. nevladzem takto dalej zit... v jednom kole a kolotoci psichyckych a fyzickych utokov... stale dokola a dokola. A skoncila som bez priatelov, bez akehokolvek vztahu uplne sama v strede bojiska ako za svetovej vojny a do toho mam este pracovat a starat sa? Nemozem... a od nich nie je uniku ani prestahovanim sa... chcem skoncit... ano je to sobecke ale mam dost... uz toho viac nezvladnem