Už naozaj nevládzem!!!

od **pausalieck294** » Št Jan 10, 2013 8:09 pm

Mám 14 rokov.. už som sem raz písala... no ja už naozaj nevládzem.. a mám pocit, že už to vyrieši len smrť...
Moje rodinné problémy:
Mám takú "super" mamu, že sa jej dá "veriť, vždy sa ma zastane, dôveruje mi"...
Mám tiež "super" otca.. domov doniesol teraz šteniatko jazvečíka... ako to tak sledujem... má ju radšej ako mňa.. hovorí jej slová, ktoré som od neho nikdy nepočulo.. ako napríklad zlatíčko, alebo ty malý poklad... toho psa má radšej než mňa... dokonca, sa o neho aj stará viac ako o mňa a trávi s ním viac času.. dáva jej jesť (tak ako sa šteniatkam dáva).. no absolútne mu napríklad nevadí, keď si ja ráno psravím raňajky.. on príde a zje mi ich... a žeby mi spravik nové.. top nehrozí. Jemu je najprednešjie: televízor, počítač, škola, notebook a psy... a až potom som ja... keď zavlám mamu, aby sme išli von.. atk ezmeme 3 psov a ideme.. ale keď sa k nám pridá oco.. idem iba potiaľ, pokiaľ nie sú žiadny ľudia.. potom sa otočím a idem domov. pretože mi všade robí trapasy....
Keď sa s ním doma hádame... a mám pravdu.. mama vie, že mám pravdu, no nezastane sa ma nikdy... ale keď sa napríklad hádam s otcom a myslím si že mám pravdu, a mama vie že ju má oco.. toho sa zastane... je to hrozné... minule som mu strážila psa, a keď prišiel domov.. tak ešte po mne nakričal.. už neviem prečo...
Doma v chladničke nikdy nič nemáme.. to nie je až tak zlé.. ale keď si náhodou vezmem na večeru rožok.. tak to je už zlé... a zase mama po mne kričí...
Idem sa z toho zblázniť!!!!
Choroba?!
Pred tým som bola vždy veselá a šťastná.. už rok niečo trpím ťažkými depresiami, ktoré vedú k ubližovaniu si a veľmi silného pocitu zabiť sa... Mám pocit, že mám chorobu (neviem ako sa volá), že človek stále trpí smútkom a depresiami... neustále som smutná.. aj bez dôvodu... raz som mala takú depresiu, že som odmietla učiteľke na hodine hrať.. pretože moja duša nechcela...
Škola:
Minulý rok som vkuse ležala, keď som maal depku na lavici.. teraz už nemôžem, pretože sa o tom dozvedela triedna... a tak si musím dávať bacha... zistila som, že so veľmi dobrá herečka.. kamoška si ninevšimla. okrem vtedy... čo som ležiavala na lavici... no musela som jej už o tom pvoedať...
Z fyziky vždy mávam jednotky.. tento rok i učiteľka na mňa zasadla... keď spravím drobnulinkú chybičku, ako napríklad, že mi chába jedna čiara v 5. úklohe z 5... a týc čiar tam bolo 15.. tak už mi dala dvojku.. minule som bola rpi tabuli a tiez.. drobnulinka chybycka.. a dala mi 2... teraz do mna vkuse hubuje, ze mam dvojky a ze sa to uz neda zachranit. som najaktivnejsi clovek na vsetkych predmetoch okrem jazykov z celej triedy... a dneska menovala žiakov, ktorý sú aktívny na hodinách... bola emdzi nimi aj mioja spolusediaca, ktorá dvíha ruku asi 5 krát menej.. a mňa nepovedala.. riadne ma to naštvalo.. a keďže som preňu nikto.. tak sa jej aj tak pdpíšem na písomku... síce zase skončím za to v riaditeľni.. ale nevadí.. stojí mi to za to.. č nie???
Doma ja: Najradšej som sama zavretá v izbe.. v obývačke sa iba naobedujem... ako náhle viem, že prídu rodiči, idem von so psami alebo idem hore do izby.. na facebook, citat knihu alebo pocuvat hudbu do postele.. a toto su cele moje dni....
Nikto ma neberie vazne, ucitelka v skole je na mna zasadnuta, triedna vkuse po mne huka a vyvolava k tabuli, doma sa ma nikto nezastane.. aj ked vie ze mam pravdu, von s kamoskami nechodim, moja naj kamoska... uz ziadnu nemam... a ani chlpca nemam. nic ma nedrzi pri zivote,., iba moje psy.. ktore aj tak nemozem mat spolu, lebo sa o mna biju...
Je tu aj problem, ze rozmyslam.. ako nietkorí ludia, zvieratka a nevine tvory trpia.. a tak trpím aj ja ešte viac...
Ubližovanie: Už som si aj rezala ruky, aj sa chcela zabiť, aj som si chcela sposobit otravu krvy a už 3 krat som sa snazila rpedavkovat liekmi.. teraz mi z toho ostali dotrezane ruky, poskodena pecen a busenie srdca.. jedna prehliadka u obvodnj... a skoncim na spychitrii.. pretože zisti, ze to nie je v poriadku...
JA UŽ NEVLÁDZEM.. asi najbližší piatok trinásteho.. sa asi zabijem... nemá význam žiť!!!

od **pausalieck294** » Pi Jan 18, 2013 8:52 pm

Možno teraz zomieram na poškodenú pečeň.. mama mi neverí že som sa pokúsila predávkovať liekmi.. obvodnej som písala ako anonym.. keď ma už druhý deň stále bolelo brzucho, bolo mi zle a nič som nejedla... obovdna mi napisala.. ze sa to musi riesit.. ze musim ist na hepatalne testy.. ked sa o tom dozvedela mama.. a ja som sa rpiznala kto som.. nakonic som na testy nesla..neviem rpecol.. maam mi zrejme neveri, ze som to spravila... taze teraz ma stale boli brucho a je mi skoro cely den zle.. postupne sa mo justav zhorsuje... zrejme umriem vo veku 14 rokov na poskodenu pecen.... teraz, ked zomieram si uvedomujem.. ze chcem zit.. a vsetko sa zvrtlo.. nasla som svoju lasku a snazim si ešte uzit zivot.. depresie ma presli.. a jedin co ma teraz stve je, ze si za to mozem sama... a mama mi nevri a nejdem na testy... po priblizne roku an pol.. som sa z toho dostala

od **L.T.** » Pi Jan 18, 2013 11:30 pm

Chod k lekarovi....na to mamu nepotrebuješ.
To, že ti neveri....je trochu pritiahnute za vlasy ale pochopitelne.....priznaj sama.
A nemaj strach, bolest brucha može mať aj ine pričiny...špecialne v pripade 15 ročneho dievčata.

od **Nelly22225** » Ne Mar 31, 2013 10:23 pm

urcite nájdeš ešte mnoho dôvodov na krásny život, máš 15 rokov, rozmýšlaj na to všeto krásne, čo ťa čaka, budem držyť palce

od **Denny19** » Ne Apr 07, 2013 3:30 pm

ahoj cítim sa veľmi zle....neviem už ako dalej.....môj stav sa zhoršuje, v noci skoro nespím, ráno mi je nanič mám zovretý žalúdok bolí ma hlava, nič ma neteší. V práci mi je dobre, ale akonáhle prídem domov len plačem a mám zlé myšlienky. Beriem aj lieky už tretí mesiac a chodím na sedenia, ale nič mi nezaberá...jeden deň mi je dobre a daľších šesť zle...nechcem takto žiť, ale neviem sa toho zbaviť...mám plány do budúcnosti chcem ísť študovať, no neviem ako toto peklo skončiť...každý deň bojujem, ale už nemám síl ....moje myšlienky sú silnejšie a môj strach má valcuje....chcem žiť!

od **justroman223** » Ne Apr 14, 2013 11:22 pm

ja som hotovy uz nevladzem o samovrazdu som sa pokusal 7krat(neuveritelne) ale bez uspechu bud ma nasli alebo to proste nefungovalo sam sebe ublizujem doslova sa rezem ale uvolnuje ma to ale som v takych koncoch ze to mnedokazem vyjadrit preboha pomozte mi niekto alebo nech ma niekam zatvoria moj zivot aj tak stoji za ...

od **Jara Bruchata** » Po Máj 27, 2013 7:17 pm

Ahoj kočka,
chcem Ti povedať, aby si nepochybovala o tom, že ťa majú rodičia radi. Ja som už staršia osoba a mam dve deti. keď sme kúpili psa, šteniatko, tiež som mu hovorila maznavými slovami , a deťom veru nie. Boli v tvojom veku a bola som na ne prísna. to ale neznamená, že by som ich nemala rada. mám a veľmi. Rodičia niekedy nechápu problémy mladých ľudí, ale majú svoje deti radi aj tak.nevedia im to dať v správny čas najavo.Rodičom je to take samozrejme, že to detom zabudnu davat najavo, len sa staraju, aby sa poriadne učili , aby nehádzali ponožky pod posteľ, aby nepapulovali a podobné veci To vravím podľa seba, ako matky.Raz, ked budeľ dospelá , tak to pochopíš. všetci robíme chyby, aj ja, aj ty, aj tvoji rodičia. Moc si z toho nerob hlavu. aspon vieš, čoho sa máš vyvarovať pri svojich deťoch.
papa