Od puberty mám problém so sebavedomím, so sebaúctou a najmä s prudkými výkyvmi nálad. Od malička matka na mne používala namiesto fyzických trestov psychické, čo bolo/je oveľa horšie.
Každé ráno sa prebúdzam s neskutočným pocitom úzkosti, myšlienkami ako si ublížim, alebo som bezdôvodne šťastná. Desím sa samej seba. Som unavená fyzicky aj psychicky.
V minulosti som si niekoľko násobne ublížila, kedy ma chceli vtedy rodičia vyhodiť z domu a na týždeň zavrieť na psychiatriu. Nakoniec som skončila na niekoľko mesačnom liečení u psychologičky, ktorá sa mi vyhrážala psychológom.
Pár rokov na to som znova upadla na hranice depresie, kedy ma liečili homeopatikami.
Bojím sa, že sa to znova zopakuje. Že znova spadnem na samé dno. Už teraz premýšlam a odolávam pokušeniu si ublížiť. Neviem čo robiť - kam sa pohnúť