Ako sa psychicky podporit?

[Tara]

Ahojte.
Už dlhšie premýšľam o rozhovore s niekym kto by mi vedel odborne pomôcť. Zatiaľ sa mi nepodarilo objednať k psychológovy tak to dočasne riešim takto.
Mám už jeden pokus o samovraždu za sebou. Viem veľmi dobre že to nieje riešenie a viem že to ani nemôžem urobiť kvôli svojim blízkym... Ale niekedy naozaj nemôžem ďalej a samovražda je jediné načo myslím... Som mladá a nejako nezvládam život ako taký. Moja rodina je rozcestovaná a keď som na víkend doma starám sa o domácnosť a mladšiu sestru. Po roku cestovania a práce som sa rozhodla ísť na výšku do cudzieho mesta. V podstate aj tu som úplne sama nemám žiadnu "spriaznenú dušu". Psychicky som veľmi slabá veľmi potrebujem mať niekoho pri sebe... Tento pocit samoty mám asi rok po rozchode (samozrejme:). Už mám aj nový vzťah s najlepším chlapom akého som kedy stretla! Má úplne všetko čo má mať bez neho by som to nevydržala ale je v zahraničí a má o 13 rokov viac... V škole sa mi nedarí, trápi ma celý slovenský systém a čo bude aj keď doštudujem, do toho mi zomiera dedko, práca, škola, domácnosť všetko je na mojej hlave. Je mi blbé to tu písať ale naozaj sa nemám s kým porozprávať... Niekedy mám sto chutí sa opiť ísť do lesa a nevrátiť sa, no ako sa hovorí zlá burina nevyhynie.
Neviem sa ďalej pohnúť neviem sa rozhodnúť akým smerom mám ísť... Neviem čo v živote chcem... Ako sa dám do kopy? Ako nájdem tú správnu cestu? Naozaj nebude ten koniec sveta???

[Jara Bruchata]

Zlatko, nebuď smutna, si mladá, život máš pred sebou, tak sa ho neboj, po mrakoch príde vždy aj slnko.Nevieš čo pekné Ti ešte život prinesie, tak nerozmyslaj nad chmurnymi myšlienkami. neizoluj sa a netráp. zdravím ta.

[Tara]

Dakujem aspon za jednu odpoved ako je vidno stale som tu... Naozaj vdaka

[Iveta Davidikova]

Ahoj Tara,
dúfam, že už nepomýšľaš na samovraždu...Dúfam, že máš stále dôvody prečo žiť, a keď nie, vždy si ich nájdi. Ono nikdy nevieme či sa ešte niečo nečakané udeje. Keď si povieš "stále môže byť aj horšie"...tak vtedy by ti hlavou malo preletieť všetko na čom Ti záleží a čo môžeš ešte stratiť. Alebo naopak to, aké najstrašnejšie utrpenia ľudia v živote zažívajú a predsa sú tu.
Snáď sa ti už podarilo vyhľadať odbornú pomoc. Neviem nakoľko sa veci pohli v tvojom živote, ale rada by som ti dodala nádej. To, že ešte nevieš čo od života chceš nevadí, každý sa v mladosti hľadáme. Mám pocit, že sa až moc zaoberáš budúcnosťou a to ďalekou. Nezaťažuj sa príliš vecami, ktoré nemôžeš ovplyvniť ako napr. tým, čo bude po škole; slovenským systémom, atď. Čo sa týka pocitu samoty a potreby nájsť spriaznenú dušu, tak to niekedy trvá. Ak nikoho takého nenachádzaš v triede medzi spolužiakmi, skús sa zapísať na nejaký krúžok. Samozrejme taký, kde samotná činnosť by ti prinášala radosť. Alebo kontaktuj nejakú starú známu/kamarátku. Hlavne nezostávaj s problémami sama. Niekedy aj človek s ktorým nie vždy sympatizujeme nás môže prekvapiť a ukázať nám iný smer. Sama zistíš či bol ten správny. Drž sa a kľudne sa ozvi, vôbec to nie je blbé.