zivotne rozhodnutie

[Adriana]

Dobry den. Ocitla som sa na krizovatke v svojom zivote a viem, ze sa musim rozhodnut. No toto moje rozhodnutie nie je lahke, pretoze nim ovplyvnujem zivot mojich deti i exmanzela. Bola som 15 rokov vydata, mam 2 deti (15 a 9 rokov) a posledne tri roky manzelstva som prezivala peklo, plne psychickeho teroru, obcas spojeneho aj s fyzickym nasilim.V nasom vztahu bol dominantnym moj partner a ja som sa pre pokoj v rodine prisposobila, no prislo obdobie, kedy som to prestala zvladat a snazila som sa aspon trocha mysliet aj na seba. A to moj manzel nezvladal, spravila som si vodicak, vysoku skolu a pod...Vtedy zacal byt podozrievavy a cele noci riesil, nenechal ma spat, stale nieco potreboval konzultovat. Stale som dufala, ze sa vsetko zmeni a bude dobre, odpustala som mu, robila hrube ciary a zacinala odznova. No prisli chvile, ked som ako matka potrebovala chranit deti a prisahala, ze uteciem. Deti boli casto v noci svedkami nasilia, dokonca syn v zufalstve zautocil na vlastneho otca, dnes s nim maju slusny vztah, su to aj jeho deti a deti rychlo odpustaju, nastastie. Nemam rodicov, tak som nemala kam ist a to si on uvedomoval. Potom moj manzel poziadal o rozvod, ale len preto, aby som mala pokoj, lebo vedel, ze mi ublizuje. Ked som navrhla, aby sme len zili oddelene, bez rozvodu, to nepripustil, lebo som to povedala ja. A tak sme sa pred rokom rozviedli, odisiel od nas uz trochu skor, myslel si, ze ten rozvod zastavim, ale mne sa ulavilo. Konecne ma nemohol prenasledovat a bombardovat...mam z toho vsetkeho psychosomaticke choroby zaludka. Teraz je rok od rozvodu a on ma bombarduje tym ako nas lubi a nevie bez nas zit a chce sa vratit ( a mne sa vracaju moje zdravotne problemy). Dala som si cas urovnat veci v hlave( po rozvode som mu povedala, ze mozno, uvidime), lebo clovek straca vsetky istoty a tym, ze nemam rodicov je to pre mna horsie. Najskor som ho nenavidela, teraz ho lutujem, ale neviem si predstavit, ze by sa ma dotykal. No neviem samu seba dostat do momentu povedat koniec, vyplatit ho a zacat znova, bez neho a toho obsedantneho trapenia. Bojim sa, ze budem nestastna, ze nezvladnem buducnost. Co dalej? Jeho rodina i moji priatelia stoja za mnou , lebo vedia co dokaze, je mi luto, ze je sam, za bude bez rodiny, ale mam s niekym byt z lutosti?

[patrika]

MIla Adriana

Si zlate stvorenie a osobne si myslim ze si toho prezila dost na to aby si vedela ze trpiet nechces. Obdivujem Ta za to ze si nasla odvahu a ostala sama s detmi bez cloveka ktory Ti ublizoval. Je mozne ze si uvedomil ze to poriadne pokazil a ze to co Vam robil si nikto nezasluzil. Rozhodne vsak netreba robit unahlene zavery. Vsetko potrebuje svoj cas...a cas ukaze ci to co hovori aj mysli vazne. Obcas sa ludia dokazu zmenit na nepoznanie vo svohom chovani ale musia chciet oni sami. Netreba vsak verit ze nasilnik sa zmeni na neznu bytost pokial sa neliecil... Zaujala ma myslienka ze vlastne po vsetkom co Ti sposobil uvazujes ze by si s nim bola...z dovodu aby nebol sam z lutosti? Myslis ze to staci na to aby si bola stastna? ze sa tym vymaze vsetko co spravil pred tym a bude Ti za to vdacny? Vztah z lutosti nie je vztahom...je otcom Tvojich deti ale pozri sa na deti teraz a na dni ked vlastny syn chcel zbit svojho otca pretoze Ti ublizoval. Netvrdim ze netreba odpustat ale sama tvrdis ze sa Ti protivi pocit ze sa Ta dotyka...sama v sebe cistis ze ho netuzis mat pri sebe ked v noci zaspavas...Ak clovek miluje a je stastny neriesi otazku ci s milovanym clovekom bude alebo nebude z lutosti...hovori len som s nim lebo ho milujem Uvedom si ze ked budes s lutosti s niekym...tazko sa k Tebe priblizi niekto kto s Tebou chce byt z lasky a nechce Ti ublizovat To su len moje mylslienky...neviem si predstavit cim vsetkym ste si presli a aku nadej davas ex. No niekedy sa treba zamysliet aj nad tym ci s odstupom casu nezabudame na to zle...a neprikraslujeme si veci tak aby sa nam zdali byt prijatelnejsie Podstatne je aby si bola stastna a netrapila sa Nikto na svete neostane sam clovek je tvor druzny a skor ci neskor sa s niekym skamarati.

[milanzv]

Pekný deň. Adriana . Úprimne, nemá zmysel žiť s človekom ktorý tí fyzicky ubližuje. Nezmení sa. Môj názor je že ak chlap udrie ženu nezaslúži si ju a len si kompenzuje svoje komplexov na najbližšom človeku. Minulosť je minulosť. Si určite mladá a sympatická žena takze ver tomu, že tu je človek ktorý si ťa zaslúži a dá tí to čo potrebuješ. Držím tí palce aby to dopadlo k tvojej spokojnosti.