od AlexStan » Št Feb 27, 2014 8:15 am
Dobry den, rada by som Vas poziadala o radu, kedze uz dlho v sebe vela dusim a neviem ako dalej. Zmietaju so mnou emocie, depresie, stavy uzkosti a dost sa to uz odzrkadluje na mojom zdravi. V skratke, s muzom /37/ sa /36/ poznam 15 rokov, z toho 7,5 roka sme zosobaseni, mame dve dcerky /5,7/. Cely zivot v podstate s nim bol boj, ma vybusnu povahu, casto z nicoho nic na mna vyletel, ponizoval, da sa povedal psychoterorizoval, ziarlil, obcas casto pil, obcas sa v domacnosti ani nezdrziaval, okrem toho mal casto adrenalin vypisovat si s inymi zenami, je pravda ze som mu ,ked som citila ze nie je nieco v poriadku, kontrolovala telefon, a vzdy sa potvrdila virtualna nevera alebo jeho stretnutia s inymi zenami. Vzdy dlhsie trvalo kym som to predychala, ale vzdy som mu vsetko odpustila, nekonecne vela x sluboval, ze sa kvoli rodine zmeni. Doma mu nechybalo nic, mal starostlivost, pozornost, vsetko co muz od zeny vyzaduje, aj komplimenty, staram sa dost o seba, podla inych ludi vraj velmi dobre vyzeram na svoj vek, aj sa snazim pekne obliekat. Prve slovo rozvod padlo pred rokom, ked bol na stretavke a do nejakej sa tam zalubil, vtedy som to predychavala dost dlho, a teda to bolo dost napete medzi nami, ale nakoniec som mu aj to odpustila. Minuly rok bol pol roka v zahranici robit, odkial mi neustale vypisoval ako ma miluje, a ze mu chybam. Ako sa vratil na Slovensko, lustroval mi telefon a notebook. No tento rok som zistila, ze cele obdobie co bol v zahranici, minimalne virtualne ma podviedol, vypisoval si tam asi s 15 zenami, a podla sprav sa s niektorymi i stretaval. Moja reakcia hned bola, ze definitivne uz rozvod bude,tak som mu v klude oznamila, co som nasla a s rozvodom lahostajne suhlasil. Lenze casom sa vo mne cosi zase ozvalo, ze mu odpustim, asi ze silou mocou chcem rodinu, a dufala som, ze este stale sa moze zmenit. Tak som ho prosila, nech to skusi, ze chcem aj kvoli detom s nim fungovat ako rodina. No medzitym si nasiel o 10 rokov mladsiu milenku, s ktorou uz planuje buducnost a zaryto si stoji za rozvodom, jeho argument vraj ze uz mi nechce viac ublizovat a dopraje mi stastny zivot s inym,lebo si to zasluzim. S rozvodom v podstate suhlasim, lebo by som nerada prezivala opet tie jeho vystupy, ale prenasleduje ma predstava, ze co ked k tej druhej bude mily, ze sa poucil na nasom dlhodobom vztahu, na svojich chybach a uz bude pri nej opatrny. A tym sa tyram myslienkou, preco som si to nezasluzila ja? Zijeme v jednej domacnosti, lebo nema kde ist, stretava sa s nou casto a netaji sa tym, vraj chce so mnou dobre vychadzat ... To je dalsia vec, ktoru tazko znasam, ze ked je doma, stale je na telefone a neustale si s nou vypisuje, a to je dva metre odo mna, kedze mame len dvojizbak, a v druhej izbe deti...ked je doma, neviem dychat, neviem, ci ziarlim, nenavidim za to ze rozbil rodinu...ked je prec a viem ze je snou, chytaju ma horuckove stavy, ze s nou robi to co so mnou a stale sa pytam preco, vychvaluje sa ze konecne od nej dostava komplimenty a ze si ho vazi...lenze to mal aj u mna, nemal to len vtedy ked po jeho ublizovani som to zo seba nevedela dat, ale vzdy som mu odpustila, dokonca si ho potom este so slzami pritulila...stale sa tyram myslienkami, ze si to nezasluzim co urobil, ked som mu tolko x v zivote odpustila, nic som mu neurobila a on to jednoducho takto vyriesil a nasiel si mladu, podobnu verziu mne ako som vvzerala ja, ked sme sa spoznali. Navrh na rozvod podavam, tak o par mesiacov bude pojednanie, chce vsetko v mieri, vraj ked budem robit problemy, pridem o vsetko...i ked nemam o co, s detmi som od narodenia 99% casu, byt je mestsky najomny na moje meno...... raz mi je fajn, ze sa s tym stotoznim a predstavim si ako dlho mi ublizoval, ze to bude fajn a mozno ma caka konecne pekna buducnost bez neho, potom ma chytia stavy, ze ho chcem spet, inokedy zas ze ho za to vsetko nenavidim. Prosim, poradte mi, ako toto vsetko s nadhladom brat, aby som sa nenicila psychicky....velmi pekne dakujem