Paranoja je siroky pojem, pretoze paranoidne myslenie ako take, moze byt symptomom viacerych diagnoz...
...
paranoidna porucha osobnosti - podla MKCH-10 ide o dlhodobu (celozivotnu) tendenciu k aspon styrom zo siedmych uvedenych priznakov:
- nadmerna citlivost k odstrkovaniu a odbyvaniu
- tendencia k trvalemu nepriatelstvu napr. odmietanie odpustat urazky alebo urazena jesitnost
- podozrievavost a sklon prekrucovat spravanie druhych ako nepriatelske alebo pohrdave
- bojovne nasadenie za svoje prava bez ohladu na situaciu
- opakovane neopravnene podozrievanie partnera z nevery
- sklon zdoraznovat dolezitost vlastnej osoby
- zaoberaniu sa nepodlozenymi "konspiracnym" vysvetlovanim udalosti okolo seba a vo svete....
Aby vsak boli splnene kritaria poruchy osobnosti musi to byt naozaj dlhodoba tendencia, ktora sa da stopovat zvacsa uz od adolescencie. Konspiracne myslenie je len jedno z kriterii, same o sebe na diagnostiku poruchy osobnosti nestaci.
...
paranoidna schizofrenia - paranoidne bludy su casto bizarne a sprevadzane halucinaciami a sluchovymi poruchami vnimania
...
bludová (paranoidná) porucha - typicka rozvojom izolovaneho systemu bludov, ktore maju dlhe trvanie. Nie su vsak pritomne dlhodobe sluchove halucinacie, bludy ovladania a otupenie pocitov charakteristicke pre schizofreniu.
... paranoidita vsak okrem toho moze sprevadzat aj vela dalsich klinickych stavov napr. schizotypovú poruchu osobnosti, akutne a prechodne psychoticke poruhy, organicke poskodenia mozgu (napr. encefalitidu), Alzheimerovu chorobu, afektivne poruchy, zneuzivanie alkoholu, amfetaminov atd. ...
...samozrejme je tu moznost, ze sa len hlboko "nadchol" netradicnym pohladom, ktore konspiracne teorie ponukaju...nebol by prvym ani poslednym, ktoreho moznost svetoveho spiknutia fascinuje.
Paranoidne bludy su takmer vzdy spojene s vlastnou osobou... teda clovek ma pocit, ze stoji v strede zaujmu nepriatelskych sil. Napr. ma pocit, ze je sledovany a prenasledovany, ohovarany, systematicky niceny, podvadzany, znevazovany, odstrkovany, ze stava tercom vysmechu, sexualnych utokov,fyzickej agresie alebo je mu branene vykonat dolezitu ulohu, ci potvrdit svoju vynimocnost a pod. Je povzbudive, ze Vas znamy nevztahuje konspiracne myslenie na seba, ale zaroven znepokojive, ze ho zacina preplietat aj do svojich socialnych vztahov a beznych rozhovorov. Rozhodne by stala za to za to hlbsia diagnostika.
Ako s Vasim pribuznym o tom hovorit a primat ho k navsteve odbornika je velmi tazka otazka. Vseobecne sa radi nediskutovat o pravdivosti/nepravdivosti paranoidnych/konspiracnych myslienok, hlavne ak badate, ze to nikam nevedie. Tu logika neplati, konspiracne myslienky prekrucaju fakty, ktore sa nasledne ani nedaju vysvetlit inak ako konspiracne. Paranoidne myslenie je zvacsa uzavrete same do seba, nepristupne informaciam zvonku... navyse dokazy dovery vo vladu, cudzich aj blizkych naozaj neexistuju, v postate kazdy moze podvadzat alebo byt clenom sprisahania, aj ked je to vysoko nepravdepodobne. Dovera v druhych je v konecnom dosledku tiez len viera, prip. pravdepodobnost, nikdy nie istota alebo fakt.
Ak vidite, ze normalna debata ho nepresvedci, nepokracujte v presviedcani o svojej pravde. Nemusite s nim suhlasit, ale ani sa nepustajte do protiargumentacie. To, o com sa mozte bavit, su napr.
dosledky takychto reci vo vasom vztahu. To ako to vnimate vy je fakt, ktory sa tazko oddiskutuje. Od argumentov skuste zist k pocitom. Mozete mu povedat (ak to tak je), ze je Vam luto, ze velku cast vasich spolocnych rozhovorov minate na konspiracne temy... ze je Vam to cudzie, ze mu prestavate rozumiet... ze neviete, preco sa to stalo pre neho take dolezite... ze zo zaciatku to bolo zaujimave, ale teraz Vas desi hlbka a vyznam, ktore to zacina naberat... ze casto nad nim rozmyslate, ako mu je s myslienkami, kde cely svet je vysledkom nepriatelskych sprisaneckych sil.... a ci je v takomto svete statny? ... ci sa takymito velmi mensinovymi nazormi neodcudzuje aj druhym... ze sa bojite o neho, lebo viete, ze taketo myslienky mozu (ale nemusia) byt predzvestou ochorenia a ze by Vas ukludnilo, keby Vas uistil navstevou u lekara... Teda nehovorite s nim o pravdivosti jeho myslienok, ale o tom, co prinasaju.
Ani takyto rozhovor vsak nemusi byt jednoduchy... prilisna blizkost a zaujem paranoidnych ludi desi, lebo ich pokladaju za pretvarku a takyto rozhovor nemusi pomoct. Ak by ste sa do takehoto niecoho pustila, asi vazte slova a ich dovernost, neprekracujte vzialenosti, na ktore ste bola zvyknuta vo vasom vztahu doteraz. Existuje aj par filmov, ohladne konspiracnej paranoidity, ktora bola sprievodnym javom vazneho ochorenia (napr. "Pí" alebo "Čistá duša") Mozno aj prostrednictvom nich (alebo inych pribehov) by ste mu mohla sprostredkovat, o com je Vas strach a ze sa nebojite bezdovodne. Akokolvek, dufam, ze sa nakoniec nepotvrdi ziadna z vaznych diagnoz a konspiracna temy v pripade vaseho pribuzneho zostanu iba neskodnym (aj ked pomerne zvlastnym) intelektualym hobby.