Strácam sa

[Trisa]

Mám 17 rokov, a tažko sa mi píšu tieto slová.
Nikdy som o tom s nikým nehovorila,možno to bol ten problém. Možno sa hambím to riešit, alebo si len namýšlam že mi niečo je..
Trvá to asi 2 roky od kedy som si všimla že niekedy neviem rozpoznat či je niečo vymyslené a či realita, neviem moc vychádzať s ludmi, vlastne ich nechápem. Nemám žiadne priority v živote a neviem čo vlastne chcem, kam mám ísť.
Nebaví ma skoro nič okrem gitary kreslenia a písania, tymto sposobom sa vyjadrujem.

Skoro nikdy som pri sebe nemala matku, a nikdy som sa snou nerozprávala a mám taky pocit že to zapríčinila ona.
Nerobím veci ako ostatný, zvyčajne si nájdem vlastny sposob a rada trávim čas sama kedy príde ten nezastavitelny naval myšlienok, a neviem ich potriedit.

Ráno vstanem, všetko je fajn.. trvá to pár dni..
Ráno vstanem, všetko je depresivne nemám chuť hovoriť, mala by som niečo hovoriť? Je to asi zbytočné..
Tieto stavy sa stále menia a neviem ich kontrolovať.
---
Mám vo všetkom chaos a nikdy som nemala vážny vztah pretože neviem rozoznať či niekoho mám alebo nemám rada, neviem posudit kladne a negativne city..
---

Je toto problém, alebo len "pubertiacka" chvílka ktorá prejde?