Dobry den
mam 18 rokov, liecim sa na hranicnu poruchu osobnosti a socialnu fobiu. Pred par mesiacmi sa moj stav zacal rapidne zhorsovat. Vsetko okolo mna sa znenilo, zrazu su vsetky veci okolo nezaujimave. V minulosti som mala vela zaujmov, bola som uspesna v skole, chodila som na rozne sutaze. Teraz je to ine. Veci, ktore ma niekedy zaujimali su teraz, nudne, nezalezi mi na nich, nenaplnaju ma, nedava mi zmysel ako ma niekedy mohlo nieco take zaujimat. Rovnako aj vztahy s ludmi ochladli, nic mi neprinasaju, su falosni, pri mne sa tvaria, ze ma chapu a za chrbtom ma ohovaraju. Aj ti, co ma nepoznaju sa na mna divne pozeraju ked okolo nich prechadzam. Vidia na mne, ze som ina ako oni. Potom ma to vie strasne rozculit a prichadzaju na mna zachvaty hnevu, ktore ako vzdy v sebe udusim a snazim sa ich neprejavovat navonok. Po par hodinachmam znova skvelu naladu a tak sa to strieda.
Rovnako ako sa zmenili tieto veci zmenil sa aj vzhlad sveta okolo, najprv som si myslela, ze ho chybne vidim ja ale coraz viac som presvedcena, ze ja ho vidim spravne a ostatni ho tak nevidia. Nemozem povedat, ze ho vidim stale inak ale niekedy pocas dna sa mi na par minut stane, ze veci stracaju svoj treti rozmer, ze su len dvojrozmerne, zmensene, ze nemozem chytit nejaky predmet, pretoze si nie som ista ci tam skutocne je. Odkedy mi zacali tieto veci, stale premyslam nad tym, ci svet nie je skutocne taky ako ho vidim a ci som ho doteraz nevidela zle.