Môže to byť schizofrénia?

[ShinaBizarre]

Volám sa Simona a mám 17 rokov,depresiu mám už viac ako 2 roky,ale napriek tomu sa dejú veci,ktoré nepatria len k príznakom depresie a snažila som sa niečo si vyhľadať na internete,čo to asi môže byť,no neviem,či som našla správnu odpoveď,najviac mojich problémov mi spadalo do kategórie schizofrénia,radšej sa ale poradím tu s niekým,kto sa rozumie do problému a kto vie poskytnúť odbornú odpoveď...
Už v minulosti som chodila ku psychologičke,asi po začiatku druhého roku,čo som mala depresiu,sama som cítila,že to nieje normálne a že toto sa mi predtým nedialo,nemala som chuť vyhľadať pomoc,proste som nechcela urobiť nič pre seba,ale matka si po čase(síce po dosť dlhom) ale predsa všimla,že niečo nieje v poriadku a tak som začala ku psychologičke chodiť,tá mi povedala,že mám depresiu a chodila som k nej,no nepociťovala som nejaké zlepšenie ani náznak z toho čo sa tam dialo.
Lieky som nebrala nikdy,matka mi povedala,že niesú dobré pre organizmus a majú rôzne vedľajšie účinky.
Myslím že to tu nemusím úplne rozpisovať a že táto téma je tu rozoberaná často,preto len uvediem,že mám suicidálne sklony už dlhú dobu,začala som so sebapoškodzovaním a prvý rok som sa cítila hrozne úzkostlivo,veľký smútok,nič ma nebaví,z ničoho nemám radosť,nezapájam sa a nemám o nič záujem.
Ale teraz ten druhý problém,niesom si istá,či ide len o depresiu,lebo čo robím sa mi nezdá normálne,nezdá sa mi,že by to tak malo byť...
Začnem s tým,že sa nemôžem pozerať do lesklých vecí,ako sú zrkadlá,lyžice,výklady,sklá a pod. vždy keď vidím svoj odraz,tak sa zo seba zhrozím a preto vždy zavriem oči,keď idem okolo nejakého lesklého predmetu,alebo sa snažím pozerať do zeme....Dosť mi to vadí,pretože lesklé veci sú všade ale ja sa proste nechcem na ne pozerať...Nieje to o tom,že by som sa ich bála,ale že sa nechcem vidieť...ráno napríklad keď idem do školy,pozriem sa do zrkadla,kým sa učešem,namaľujem,musím pri tom svietiť oboma svetlami v kúpeľni,aby som sa mohla pozrieť na svoj odraz..potom sa už celý deň nemôžem pozerať nikde do lesklých vecí a ako náhle niekde vidím svoj odraz,alebo siluetu,cítim sa veľmi zle,pochybujem o sebe,zamýšľam sa ako strašne v tom odraze vyzerám a spôsobuje mi to veľmi nepríjemné pocity...ďalej sa vôbec nemôžem prinútiť robiť veci,ktoré som robila pred tým normálne,nemôžem sa prinútiť učiť,upratať si izbu,alebo čokoľvek bežné,večer nedokážem zaspať a ráno mám hrozné problémy so vstávaním,do školy chodím neskoro kôli tomu...
Cez víkend prespím aj 14 hodín a stále sa cítim unavene.Niekedy pred spaním počúvam hudbu a stále dokola si opakujem text,aj dve hodiny v kuse a ak sa zobudím uprostred noci,stále mi ,,hrá´´ ten text v hlave a stále si ho opakujem,aj ráno,keď sa prebudím,neviem či to s tým problémom súvisí...Ráno,keď mám ísť do školy,je mi z toho,že tam idem zle,cítim sa úzkostlivo,bije mi srdce,ako keby strach ale iný,nie taký bežný ako keď sa niečoho bojím.Kŕčovito zvieram nejaké veci,alebo si ohrýzam nechty a chodím aj 15 minút po izbe a predstavujem si ako to bude v škole,cítim napätie...
Keď idem po ulici do školy,tak sa stále pozerám dole,nechcem sa pozerať na ľudí,lebo mám pocit,že si niečo o mne myslia,alebo že sa im nepozdávam,alebo proste že sa smejú na mne a mám z nich zlý pocit,preto už viac ako 2 roky nechodím vôbec von,len ak je to nutné,teda do školy a späť domov.
Doma som najradšej sama,keď som sama tak sa cítim kľudnejšie a nemám rada,keď sú okolo mňa ľudia,sama strávim 3/4 dňa,a chcem byť sama vždy a všade,kde je to možné,ako náhle sa dostanem do priestoru,kde sú ľudia,je mi hrozne,chcem ísť odtiaľ preč a celý čas sa tam cítim zle.
Niekedy sa len tak trasiem,alebo mám zimomriavky,pocit nervozity len tak bez dôvodu,alebo pocit strachu bez dôvodu,kŕčovito si prekrižujem nohy,alebo niečo škrabem od nervozity a deje sa mi to každodenne...Niekedy sa len tak z ničoho nič začnem smiať úplne na ničom,proste aj v pre ostatných nevhodných situáciách,napríklad vidím obrázok smrti,alebo mŕtveho človeka v telke a začnem sa smiať,lebo mi to proste príde smiešne,alebo sa mi to páči,že je mŕtvy.
Niekedy keď ma trápi nejaká vec,tak som v strese,premýšľam nad tým,čo idem robiť,a o chvíľu ani neviem,že sa tá vec stala,o ďalšiu chvíľu neskôr si na to spomeniem a preľaknem sa tej veci,že sa stala a že ju musím riešiť...Pár krát sa mi stalo,že sa mi hrozne motal jazyk a nevedela som povedať nič čo dáva zmysel,napríklad 10 minút som hovorila vety typu: Mačka sedieť koberec na. A podobné vety,lebo som to proste nevedela v tej chvíli povedať tak ako som chcela,nešlo to.
Aj keď niečo píšem,tak sa zbadám,že píšem úplne iné písmeno,ktoré do slova nepatrí,alebo proste niekedy celé slovo skomolím...
Tiež sa zvyknem sama so sebou rozprávať,nemyslím to tak,že počujem nejaký hlas vo mne,ale proste si hovorím vety len pre seba,niekedy aj dosť dlho rozprávam len sama pre seba veci...Už sa mi síce veľmi málo krát stalo,asi len 3 krát,že som počula ako sa niekto rozpráva a nik tam nebol,stalo sa to ale asi len 3 krát,raz som napríklad sedela na dolnom poschodí u starkej a jedla som,keď som počula ako z horného poschodia kde bola mama a moji bratia ako brat kričí a plače a kričal pri tom meno môjho psa,tak som sa preľakla,že sa mu niečo deje a vybehla som rýchlo po schodoch,ale nikto tam nebol,obaja bratia spali a psík spal tiež....
Niekedy v noci,keď nespím,sa len tak pozerám na mesiac a dačo mu hovorím,alebo si hryziem do ruky,alebo sa proste len smejem,len tak,alebo kladiem ruky na stenu,alebo na podlahu len tak....
Mám stále pocit,že všetci ľudia vyzerajú pekne,ale ja nevyzerám,lebo vyzerám inak ako oni,mám niečo z tvárou,alebo s postavou,alebo také pocity mávam a v kuse si naprávam vlasy,alebo oblečenie,lebo mám taký pocit...V celku mám pocit,že žiadny človek nieje ako ja a že nik nevie ako mi je a čo je v mojej hlave,že to nik nechápe a že som iná ako ostatní ľudia,aj preto sa s nikým nebavím,lebo ani nemám pocit,že som človek,keď nerobím to čo ostatní ľudia...Po tom čo som mala asi 2 roky obdobie,že som plakala,pocity smútku a úzkosť prišlo obdobie,že necítim vôbec nič,ani sa neradujem,ani niesom smutná,proste úplne nič. Zaujímam sa o nadprirodzené javy,lebo mám pocit,že k tomu mám blízko,že sú mi bližšie ako javy bežné a ako realita...Celé dni trávim za PC,hrám PC hry,pretože sa tak cítim v kľude a ako náhle nehrám,premýšľam o sebe,cítim sa zle,neviem čo mám robiť,necítim sa dobre,že som v realite...Niekedy mám pocit,že by som niekoho chcela zabiť,a nebolo by mi to ľúto,čo by mi asi naozaj nebolo,alebo že nepôjdem do školy už nikdy,lebo sa necítim na to,že tam môžem ísť,lebo mi spôsobuje nepríjemné pocity....

Napísala som sem všetko čo ma napadlo,dlho som premýšľala nad tým a snažila som sa čo najviac týchto vecí vypísať,tak dúfam,že je to dostatok na to,aby mi niekto pomohol s vecou,chcem hlavne vedieť čo mi vlastne je.....

[rrt]

Obsesívno-kompulzívna porucha

[ShinaBizarre]

a čo to znamená?

[Exkluzivna]

Podla mňa sa dajú vaše problémy riešiť...