Deštrukcia Mysle

[dheif]

Chcel by som byť krátky a ísť konkrétne k veci,ale bude to ťažké.Vzhľadom na to,že trpím soc.fóbiou,slabím obrazom o sebe ,od troch rokov úzkosťami ,ktoré samozrejme časom ustúpili,ale objavili sa pri inej príležitosti a sú pre mňa pochopiteľné. V tomto prípade určite.Plne som pochopil svoju chorobu hlavne cez vieru a darí sa mi žiť relatívne slušný život. Mám problém však z jednou vecou. Viem aj čo je príčina,ale nechápem čo sa vtedy deje.Sú to muky ,a keby som nebol veriaci,neváham ani minutu a nafleku skoncujem zo životom. Stalo sa mi to dva krát v živote.Príčina je láska. Áno obyčajná láska. Resp.sklamanie z lásky,alebo skôr kombinácia sklamania a citového vyčerpania,alebo neschopnosti v tom dianí vedieť čo vlastne chcem.Teraz pomenujem čo sa mi deje. Ja to nazývam dokonalá deštrukcia mozgu. A mám pocit,že sa ani nič dokonalejšieho vymyslieť nedá.Mám pocit,že keby sa mi dialo hoci čo iné tak to zvládnem.

Príznaky- Vadia mi ľudia .Lepšie povedané jejich tvar tela.To znamená,že keď si poviem,že idem do obchodu a predstavím si ,že sú tam ludia s týmito telami prepadne ma úzkosť. Nie je to však srach z ludí,ako takých,ako by sa na prví pohľad zdálo,že je to soc. fóbia. To určite nie .Nemám žiadne príznaky fóbie kľudne tam môžem byť aj hodiny.Ide proste o to,že mi proste vadí tvar ľudského tela. Konkrétne mi vadí ,že telo je absolutne zbytočné a podstatná je len hlava. Tak sa mi to aicky vyjavuje ,že tá hlava by mohla byť kľudne aj bez tela a pod. Potom som nútený sústavných analíz,ako ,prečo by trebárs v novinách na fotke musel byť človek a nie nejaká iná bytosť z iním telom.Keď vám takto dokonale vadí človek tak sa vám absolútne rúca svet. Je to absolutná deštrukcia mysle. Vedomie je však zachované aj logické myslenie.Pri najmenšej myšlienke na nejakú činnosť toto aicky víde do popredia a začnete prepadávať k úzkostiam. V tej najhoršej fáze (teraz v nej nie som ) som mal rušivé inpulzy do ľavej časti mozgovej na zadnej strane hlavy z môjho pohľadu. Hlavne som to pociťoval pri spánku. Tie inpulzy boli sprevádzané úzkosťami. Nebolo pred tým úniku.

Čítal som toho veľa na internete,ale jediné čo asi na mňa sedelo, bola obsescia. Čiže nutkavé myšlienky, ale mňa to nenútilo vykonávať žiadne rituály a pod. Deje sa vlastne to,že v tomto svete nie ste schopný fungovať,pretože sú tu ľudia.To chodím normálne do práce tak si viete predstaviť čo mi to dá za námahu ,aby nikto nič na mne nezbadal.Keď som spomenul,že sa mi to deje druhý krát,tak naozaj v obydvoch prípadoch sa jednalo o lásku.Keďže som dosť emocionálne slabí tak asi to bude jedna z príčin.Čítal som ,že to môže byť nedostatok serotonínu v mozgu,ale naozaj neviem. Kúpil som si L-Tryptophan,ale až vtedy keď príznaky začali pomali ustupovať.Či zabral je otázka. Áno ,ako som spomenul príznaky zrejme pomali odznievajú,vyzerá to,že som na dobrej ceste aj bez liekov,ale chcem vedieť konkrétny dôvod.Čo sa deje v mozgu ,ako sa tomu vyvarovať a pod. Keby som to mal ešte raz zažit v takom štádiu ,ako som to mal naposledy,to si želám radšej smrt.

[dheif]

vidím,že keď má naozaj niekto nejaký problém a to nie malí a zavesí sem také súkromné a boľavé tajomstvo. tak pán online psychológ sa ani neuráči ma poslať do paže. hlavne ,že tu máte zavesený cenník,že?

[dheif]

poprosil by som vedenie fóra ,aby celý môj príspevok zmazali,neželám si ,aby to tu vyselo len tak. ďakujem

[Richard Gróf]

Dobrý deň dheif,
odpovede píšem vo svojom súkromnom čase bez nároku na honorár a priznávam, že toho času poslednú dobu naozaj nie je nazvyš. V informáciach o fóre http://www.forum.onlinepsycholog.sk/informacie/vyuzivanie-fora-t8.html sa navyše píše, že odpoveď nie je garantovaná, reagovať môže tiež ktokoľvek - toto je verejné fórum. Z týchto dôvodov necítim záväzok bezodkladne reagovať na každý príspevok. Nie je v tom nič osobné. Ale späť ku Vám...
Váš príspevok bez ohľadu na to, čo si myslíte alebo píšete, je zaujímavý a bol by som nerád, keby ste sa rozhodli stiahnuť ho. Ak mám byť úprimný a stručný, Vaše myšlienky majú okrem toho, že sú nutkavé, nepríjemné a úzkostné, aj značne bizarný charakter, čo u úzkostných porúch nebýva. Sám ste svoj príspevok zaradil do kategórie psychóz a tam by som ho radil aj ja, teda do schizofrénneho spektra. Ak ste tak už neurobil, bolo by dobré, aby ste osobne kontaktoval doktora - psychiatra. Liečba Vám môže priniesť úľavu od negatívnych pocitov deštrukcie a zabrániť opakovaniu alebo zhoršovaniu týchto stavov.
Úprimne želám všetko dobré, čím samozrejme neuzatváram túto debatu, ak máte chuť pokojne môžete reagovať...

[dheif]

ospravedlňujem sa ,ale vzhľadom na to,že som nikdy stým nebol u lekára a nechcem mať v papieroch ,že som ľudovo povedané na hlavu,pretože do budúcna by to mohlo povedzme vadiť zamestnávateľovi a pod. tak to riešim aspoň takto.
je to podla vás schizofrénia? momentálne to ustupuje. otázka znie či by sa to mohlo vrátiť aj pri inej príležitosti,ako som spomenul vyše.keď odpovedať nechcete kôli peniazom,chápem to a ukončíme to . ďakujem.

[Richard Gróf]

Diagnózu si z Vášho príspevku netrúfam odhadnúť... na to je nevyhnutný podrobnejší osobný rozhovor a psychologické testy. Váš opis príznakov však je podobný schizofrénii, možno v začiatočnej forme. Myslím si, že by ste situáciu nemal podceňovať. Ak to je schizofrénia, je oveľa dôležitejšie, aby sa včas začalo s liečbou ako to, či diagnózu budete mať "v papieroch" alebo nie. Ak to nie je schizofrénia, "v papieroch" ju mať nebudete. Prognóza liečenia v prípade schizofrénie je ovplyvnená aj tým, ako skoro sa s liečbou začne. Papiere, nepapiere, samoliečbou v tomto prípade riskujete vážne poškodenie zdravia. Bez toho, aby som Vás strašil, Váš stav sa môže opakovať a časom zhoršovať, aj keď Vám želám opak. Ale ako hovorím, môžem sa mýliť, neviem o Vašich symptómoch dosť, tieto informácie berte naozaj iba ako orientačné.

[dheif]

Viete čítal som si diagnózu schizofrénie a nemyslím si ,že je to schizofrénia. Keby ste sa opýtal okolia či sa moja osobnosť zmenila a to chodím do práce ,tak by mi to niekto povedal.Ako som spomenul už vyše. Proste to má svoju príčinu ,ako chrípka.Dôvod je ,že ste niekde prechladol. Aj v mojom prípade je dôvod podla mňa v citovom vyčerpaní. Prvý krát som to mal pred 13 rokmi a vtedy som prišiel aj na to ,že mám soc.fóbiu. Vtedy sa to na mňa všetko zosipalo naraz.Fóbia prešla potom do stavu týchto myšlienlových inpulzov.Bolo to zapríčinené nešťastnou láskou. To je úplne isté.Do tej doby som vedel,že som neni nejako zvlášť odvážny v dedstve som si uvedomoval,že môj obraz o mne je ,ako vodotlač a nie plný obrázok,ale naplno som si všetko uvedomil až pri sklamaní z lásky.Teraz sa to objavilo opäť a pri tej istej príležitosti.Niekedy si hovorím ,že som úplný hlupák,pretože mám dosť rozumu,aby som si danú situáciu uvedomoval,len sa hlúpo zamilujem a dopadnem takto.Viete je zaujímvé ,že mám buldočú povahu. Myslím si,že som dosť duševne silný človek a preto mi aj tak Boh nakladá.Duševne vnútorne silný aj stým slabím obrazom o sebe.To nehovoriac o mojom komplikovanom živote.Ako dôkaz vám dám,že teraz keď to prepuklo tak miesto toho,aby som sa niekde skoval a fňukal.Tak mňa ,akoby to naštavlo a ja som sa rozhodol spraviť si vodičský pr. na auto. Dokonca ho už aj mám.Táto posledná recidíva začala asi niekedy v marci tohoto roku. Teraz v auguste sa stav lepší veľmi výrazne.Chcem však podotknúť,že tie nútené myšlienkove reakcie sú stále prítomné ,ale slabo.Skôr sa tomu vraciam ja sám vedome a akoby som to skúmal,ako je vôbec možné ,že toto sa vôbec deje. A mám neskutočný strach,aby sa to nezhoršilo,alebo úplne nevrátilo,ale keďže má všetko svôj dôvod ,ako toto tak verím,že sa to nevráti a čo sa týka lásky.Tak to do budúcna neviem,ako budem riešiť. Snáď asi nijako.Píšete o samoliečbe. Ja vám garantujem,že sa nijako neliečim.Ten L-Tryptophan som skúsil len raz a to je všetko.Moja samoliečba spočíva ,len v modlitbách.Som veriaci a vždy som bol .Nikto ma nemusel k tomu viesť.Chcem však povedať jedno v tej najhoršej fáze boli moje stavy katastrofálne.Bolo to naozaj na slučku.Samotná úzkosť prichádzala len na základe tej deštruktívnej myšlienky .Keďže sa mozog nevedel vysporiadať stým absolútným nezmyslom tak strach,alebo úzkosť prichádzala pochopiteľne.Viete vzhľadom na to čo som za človeka po duševnej stránke
a aké problémy mám už od dedstva.Tak po tom prvom prípade som začal chodiť do knižnice a čítal som a čítal,aby som sa o sebe dozvedel čo som vlastne zač.Som sám sebe takým malím psychlógom,ale aj tak radu
od odborníka potrebujem a možno aj do budúcna priamu pomoc.Nikdy v živote som sa na moje problémy neliečil a niekedy si hovorím,že nejaký liek a v malých dávkach by mi možno život skvalitnil natoľko,že by som bol možno od úžasu prekvapení a to mám už 37rokov.