Derealizácia a depersonalizácia

[Ivan]

Ja depersonalizáciu nemám, mám len derealizáciu. V tom teste mi vyšlo 220 bodov, a to len zásluhou derealizácie, keďže depersonalizáciu nemám. V angličtine sa týmto termínom hovorí tiež Brain fog, čiže mozgová hmla. Viacej si o tom môžte prečítať tu: http://detox.uforum.sk/post/381/#p381

[Ivan]

Úvaha o depersonalizácii. O depersonalizácii sa tvrdí, že človek stráca sám seba, že má pocit, ako keby to nebol on. Človek vníma sám seba inak, ako pred tým. Zmení sa mu vnímanie. Som toho názoru, že túto zmenu majú narováši odchylky mozgových činností od normálu. Tak ako sa zmení videnie pri krátkozrakosti, tak sa zmení vnímanie pri depersonalizácii. Tvrdil som, že som derealizáciu nikdy nemal, ale naozaj som ju nemal? Keď som sa nad tým zamyslel, tak sa mi zjavil takýto obraz: Derealizáciu už mám 40 rokov. Svet nevnímam ako skutočnosť, ale seba hej. Respektíve svoju dušu. Svoju dušu stále vnímam ako svoje ja, ale som úplne iný, ako by som bol, keby som svet vnímal ako skutočnosť. Derealizácia zmení každého človeka, a človek je iný, ako bol pred tým. Ak sa myslí depersonalizáciou táto zmena, tak ju mám v kuse už 40 rokov.

[Ivan]

U mňa derealizáciu spôsobujú toxíny, ktoré sa mi dostávajú do mozgu.

[Ivan]

Príznačné pre mozgovú hmlu je skreslené vnímanie. Toto skreslené vnímanie vyvoláva u postihnutého pocit derealizácie, a zrejme aj depersonalizácie. Som toho názoru, že mozgové bunky, ktoré majú sprostredkovať pre ľudskú dušu čistý a jasný vnem, sú z rôznych patologických dôvodov neschopné toto urobiť. http://detox.uforum.sk/post/381/#p381

[dilema]

zdravím ja mam dilemu ci mam dr z fajcenia marihuany lebo som uplne iny nez som byval znami aj kamaradi sami uz nezdaju bit kamaratmi mam pocity ze ma nema nikto rad a mna ich nebavi pocuvat stale sa ako keby rozpravam z hlasom v hlave no dajme tomu ze ho stale pocujem viac ako inych ..mam problem snimi komunikovat celu dobu som ticho a pocuvam niaky po*hlas ktory nechcem pocuvat chcem byt zas zabavny vyrecny clovek ako som bol pred tym lebo ked si zahulim jeto hroza mam v hlave ciste paranoje presviecam sa o niakych veciach ktore niesu pravda ale ten hlas ma otom presvedci takmer vzdy ,, stracam pomaly aj chut bit vonku radsej by som sedel sam v izbe za pc a to som kedysi nevedel ani chvilu posediet chcem prestat hulit ale niako sa mi to neda neviem uz ani tu postratu vôlu nemam ..a to som bol vzdy ciela vedomi vysmiaty clovek co mal rad zabavu teraz ako keby mi bolo najlepsie samemu zo sebu a to nechcem sak sami zda ze uz ani moj pes ma nema rad potreboval by som niako poradit co mam robit bo uz sa nedokazem pomaly z clovekom porozpravat nic ma nenapada ocom by som snim hovoril a je jedno ci ho poznam ci ho vidim prvy krat proste ma to zoziera jako keby sa moja osobnost schovala desi neviem de ,,vtipne veci uz mi ani nestoja za smiech ked tak iba taky ten americky playback usmev nebavi ma rozpravat sa ani len z rodinou proste ako keby mam svoj svet alebo klapky na ociach ale nerad te mi prosim vas ist ku psychosovi lebo to nemam v plane preto pisem sem a s tim hulenim uz prestavam len potrebujem poradit ako sa dostat do normalu ak to je este mozne bo mato moc nebavi tak ako to je ..

[dilema]

este som zabudol dodat ze minule som sa normalne na seba dival v zrkadle a nemohol som uverit tomu ze som to ja dival som sa ako keby tam stoji niaky iny clovek ktoreho nepoznam...a moj hlasovy prejav sami zda niaky divny neni som spokojny ani len z mojim hlasom lebo by som chcel secko niako dokonale ako si to vysnivam ale realita je uplne mimo a vadi mi ze niekedy ked idem uz spat tak mi lietaju po hlave uplne setky mozne aj nemozne myslienky ktore sa nedaju ignorovat . asi si budem musiet najst niake dievca co ma da dokopy

[Ivan]

Dilema, po marihuane to už chytilo veľa ľudí. Akurát dnes som hovoril synovi, aby si nikdy nedal žiadnu drogu, lebo mu to môže pokaziť život. Klinghardt tvrdí, že drogy otvárajú cestu toxikým kovom do mozgu. Hlavne ortuti. Ja tento jeho názor nezdieľam, lebo si neviem predstaviť mechanizmus, ako by sa to mohlo stať. Denne prijímame ortuť, telo ju ale vylučuje procesmi v tele. Ak tieto procesy zlyhajú, je zle. Vedel by som o tom rozprávať. Po marihuane to u niekoho pominie behom dní, u niekoho mesiacov a u niekoho ani po rokoch. Neviem či si videl film Numb. Neviem, ako marihuana spúšťa tento proces, neviem ani ako to napraviť, ale viem, že je lepšie marihuanu nikdy neskúsiť, pretože človek nikdy nevie, či to nebude práve on, koho to postihne.

[Ladislav]

Ahojte trpím DR/DP asi 6 rokov,ale len nedávno som zistil ako sa presne táto diagnoza volá,psychiatrička mi to nepovedala ale zistil som to sám z týchto riadkov čo tu čítam.vyskúšal som už tolko liekov od antidepresív po antipsychotiká a stále to akosi nepomína.Teraz užívam Rispen a myslím že to napatie v hlave a vnímanie je trochu podstatnejšie,no stále to nie je ono.Ako som už spomínal žijem s tým 6 rokov z toho 5 som tomu veril že som to ja...nekomunikatívny ,uzavretý,večne zahľadený do seba,problémy s pamäťou,sústredením sa a napatie pri cudzích i blízkych ľudí,večne sám a v úzkosti bez kamarátou alebo priatelky.Teraz mám vzťah a konečne sa môžem o niekoho aj oprieť po tých dlhých rokov,necítim sa tak sám a myslí mi to ako tak len pri nej:-) .....Myslím že sa mi to prejavilo v 17-tych zo stresov zo školy,zo spolužiakov nie práve najlepších...vtedy som to nevnímal tragicky ale skor tak že som odolnejší voči stresom,výnimočný v nadväzovaní vztahov atd. lenže to trvalo len chvílu a pomaly sa to začalo všetko rúcať,stal som sa nervóznym a úzkostlivým človekom ktorého nikto nevedel pochopiť a ešte som si pripadal,pripadám ako 5 koleso u voza.Ešte prežívam v hlave určité úzkostné rozhovory ľudí,ktoré zvyčajne siahajú až do sexuality je to nepríjemné ale dá sa to potláčať...bol by som rád keby ste mi niečo poradily čo ďalej,čomu sa vyhýbať a čo by mi prospelo...zatial čaute

[Patrikomfg]

Caute vsetci. Volam sa Patrik a mam 20 rokov. Prvy atak som mal asi pred 5timi rokmi. Zacala sa mi hrozne motat hlava, nevedel som sa nadychnut, mal som mravcanie v rukach a nohach, zdalo sa mi ze nezijem v realite, mal som sucho v ustach, cely som sa triasol, bolo mi na odpadnutie a mal som strasne pocity strachu a takych zlaknuti. To som bol vtedy v meste a tak som isiel domov. Vyspal som sa a rano bolo to iste, este v zhorsenej podobe ale. Cely som sa triasol, nevedel som chodit, necitil som si tvar. Mama ma zobrala na neurologiu na Bratislavske Kramare. Tam ma hospitalizovali a dali mi infuzku, z ktorej mi doslo este horsie a bol som si isty, ze je po mne. Vecer mi to trochu ustupilo ale este stale to nebolo zdaleka ono. Na Kramaroch som bol cely tyzden a spravili mi uplne vsetky vysetrenia, ktore na svete existuju. Vtedy som bol uz ok akurat unaveny. Povedali mi, ze som bol prilis vycerpany a prekofeinovany a poslali ma domov. Odvtedy som bol akoby vymeneny. Zacal som viacej spavat a lepsie sa stravovat, nepit kofolu a taketo prkotinky. Odvtedy sa mi ale zacali objavovat cierne flaky pred ocami, mravcali mi ruky nohy, trpli mi, trpla mi pera a priserne ma pychalo pri srdci. Obcas sa mi zdalo vsetko bud spomalene alebo zrychlene. Nevenoval som tomu vobec ziadnu pozornost, takto to trvalo 5 rokov. V decembri som sa ale zacal citit opat zle, tak som si doprial viacej spanku a nic ale nepomahalo. Dusil som to v sebe. Az jeden tyzden v skole, bolo to v marci, som tam nevedel vydrzat a furt som mussel odchadzat. Skoncilo to tym, ze som nechcel ist ani von, nikam z bytu proste. Tento stav trval asi tyzden a potom som isiel ku psychiatricke. Ta mi povedala, ze mam panicku uzkost. Predpisala mi lexaurin a terapiu. Lexaurin 1,5mg som bral rano a vecer. Po dvoch tyzdnoch som ho vysadil lebo mi to trosku ustupilo a myslel som, ze to zvladnem aj bez toho, ked viem o co sa jedna. To som sa ale mylil, prislo opat zhorsenie a to extremne. Navstivil som ju opat zhruba pred mesiacom. Predpisala mi Citalec 20mg a opat Lexaurin 1,5mg rano a vecer. Prve dni boli hrozne, zvracal som a nevedel som co zo sebou. Po zhruba 10tich dnoch sa mi to zlepsilo a zacal som opat chodit medzi ludi, no nikdy nie sam, bud s frajerkou, mamou alebo tatkom. No posledny tyzden citim opat extremne zhorsenie, neviem si pomoct. Flaky uz skoro vobec nemam, netrpnu mi nohy ani ruky, nepicha ma pri srdci, nebusi mi, netrpne mi pera. Ziadne fyzicke priznaky. Mam len problem z hlavou a to obrovsky. Stale mam pocit ze ju nemam, ked si ju chytim alebo ma frajerka pohladka, tak to skoro vobec necitim. Nemozem poriadne jest ani pit, lebo mam jak keby strpnute usta, neviem prehltat ani zut poriadne. Rozpravam sa s niekym a mam pocit ze tam niesom, neviem pochopit tomu, ze ma vidi, ked ja sa absolutne necitim, jak keby som o sebe nevedel. Vsetko sa mi zda realne ale ja sa zdam nerealny, nedotknutelny. Normalne soferujem aj sa snazim chodit von s priatelkou za kamaratmi ako kedysi, ale je to uplne ine. Neviem sa snimi poriadne porozpravat lebo neviem kde mi konci hlava, neviem ci sa na nich pozeram alebo nie, totalna dezorientacia. Stale mam taku predstavu, ze nemam hlavu trojrozmernu, ale iba nejaku dosku a vedla nej usi. To je hrozne. Nechce sa mi o nu starat, lebo mam pocit ze neni moja, ze nepatri mne. Oholim sa aj si umyjem zuby ale v zrkadle mam pocit, ze tam stoji cudzi clovek, cudzia hlava skratka. Zase nemozem spavat, spim 4 hodiny potom sa zobudim a bud idem do prace alebo kukam telku alebo som za PC ale na nic sa neviem sustredit. Mam pocit, ze proste chodim bez hlavy. Citim sa jak divak a jak keby vsetko islo mimo mna. Aj ked som fyzicky niekde ale necitim sa tak. Bol som aj na CT mozgu a zistili mi ze vsetko v pohode, akurat ze mam zvacsanu sliznicu asi z alergie a exetreme zvacsene O komory z nejasnych pricin. Hladal som si to a zistil som, ze zvacsene komory mavaju vacsinou schizofrenici ale ze to je aj dedicne. Ja sa preto teraz velmi bojim, neviem uz co so sebou. Mam 20 rokov, mal som priatelku, skoncil som strednu skolu velmi uspesne s maturitou, chodim na VS 1. rocnik, mal som pracu robim s tatkom ale o vsetko jak keby som prisiel. Prisiel som o seba a o vieru v seba. Uz si neverim ze to dokazem, lebo tieto stavy su hrozne. Psychiatricka aj psychologicka mi vravia, ze to k tomu patri, ze to je take denne snenie, ale ide o to ze ja to mam stale. Mam pocit, jak keby to bola jedna velka halucinacia co sa nikdy neskonci. Proste miesto tvare jak keby som mal iba jedno velke prazdno. Ked jem a pijem mam pocit ze to davam do prazdna ale co je horsie ze uz nemozem poriadne jest ani pit ako som pisal vyssie. Skratka cudzia hlava bez citlivosti, bez toho aby som cielene spravil nejaku grimasu. Absolutne si nepametam jak to bolo predtym, jak som sa predtym vnimal, ako som si citil hlavu a ako som snou vedel narabat. Citim sa jak cudzi clovek, uplne inak. Poradte mi prosim co mam robit, som totalne zufaly a sam o sebe som presvedceny, ze som zrely na psychiatriu do Pezinku, lebo tie stavy sa stale zhorsuju zo dna na den. Mali ste aj vy nieco podobne taketo? A taketo podobne alebo totozne problemy s tou hlavou? Neviem si rady, rodina je zo mna nervy, aj priatelka aj psychiatricka aj psychologicka, ktore su presvedcene ze to je PP a ze mi to prejde. Ja sa ale pytam kedy? Lebo ja mam pocit, ze som sa uz davno zblaznil. Predtym som aspon o sebe vedel a uvedomoval som si, ze mam hlavu, ale teraz som totalne mimo. Odpiste prosiiiim potrebujem vasu pomoc. Jak keby mi to zatienilo mozog a vobec neviem rozmyslat poriadne nic :’(

[mafo2868]

Pozri sa sam do seba,sustred sa a medituj,rozmyšlaj a ver pozri hore.Ovladaj mysel nie ona teba.