Moja mama a sestra ziju s otcom (ma 50 rokov), ja a druha sestra sme samostatni. Problem spociva v tom, ze otec je az chorobne na peniaze, resp. na setrenie penazi (drzgros). Ziju v zahranici, zaraba normalne plus maju dotacie od statu. Niekedy v rodine chybaju zakladne potraviny, lebo urcit limit 10 € na den pre celu rodinu vratane vreckoveho pre sestru. Ak sa minie nieco navyse robi neskutocne problemy a mamu a svoje okolie psychicky tyra. Nezijem s nim uz par rokov a vzdy ked sa stretnem vie sa rozpravat len o peniazoch, setreni o tom kolko minaju penazi, kolko mam usetrene, kolko minam, preco minam penaze na to a na to a pod. To je jedina tema o ktorej sa dokaze rozpravat hodiny, pritom sa rozculovat a nadavat. Dookola opakuje to iste. Nechape ze su ludia usmiati, ze si niekedy dopraju a ze aj ked ma clovek malo tak sa da zit statsne... Mama je z toho zufala a rovnako aj my vsetci okolo.
On nievie pochopit, ze sa neda zit "zo vzduchu" a peniaze sa minaju a vydavky su tu stale. A to kupuju len zakladne veci, nechodia na dovolenky a pod... Pre jedno euro vie neskutocne skaredo nadavat mame. Nedajboze ze pridu necakane vydavky... Mama je na tom uz psychicky zle, trapi sa. Snazime sa ho presvedcit, ze sa takto zit neda no on je zataty a aj ked mu to vsetci hovorime, nechape. Vraj sme my chori a on je normalny...
Neexistuje daka diagnoza na ktoru by toto sedelo?
nebol vzdy taky, toto je uz moc. Ak to pojde takto dalej tak strati vsetkych okolo seba a ostane sam... Uz chyba malo...