Ja alebo on

[SimonaS]

Dobry den,
chcela by som poprosit o radu. Mam priatela, sme spolu rok. Sme velmi odlisne povahy, asi by som si aj dovolila tvrdit, ze uplne opacne. Priatel je velmi vybusny, velmi emotivny, hitlerovsky typ cloveka, ktory si skalopevne presadzuje to, aby sa ho ludia bali. Tvrdi ze je to respekt, ktory musi mat vsade. Ja som bola tak normalne emotivna v minulosti, no postupom casu a vekom si uvedomujem, ze tym sa nic nevyriesi a tak sa snazim riesit veci chladnou hlavou a pokojom. Nevyzadujem veci, lebo viem, ze ak je clovek pokojny a spokojny, nepotrebuje sa k druhym priputavat tym, ze od nich vyzaduje a ze sa nad nich povysuje.
Neustale sa kvoli tomus partnerom hadame. Dokaze sa vyburcovat do nepricetnosti ked mam iny nazor ako on. Dokonca este aj v banalitach, napriklad aky chleba kupime, ked ja mam rada iny ako on. Poviem nech teda kupime oba, aby sme boli obaja spokojni. On na to povie, ze tak to sa mozeme okamzite rozist, lebo to nema takto ziadny vyznam. V poslednej dobe si zacinam mysliet, ze je psychicky chori. Robila som nejaky research a jeho osoba sa absolutne zhoduje s Paranoidnou poruchou osobnosti: precitlivenost, neschopnost prijimat neuspech, neschopnost odpustit urazku, podozrievavost, prekrucanie reality, klamanie, zanovity zmysel pre osobne prava.
Velmi, velmi klame este aj v tom, co mal na veceru a to myslim naozaj vazne.

Odhodlala som sa sem napisat kvoli tomu, ze sme sa minule bavili o tom, ze ked bol maly tak mu ludia ublizovali. Na margo toho povedal, ze preto aj on bude vzdy ublizovat. Ked som sa k tomu vyjadrila a povedala, ze aj ja som v detstve svojou nevyspelostou a neschopnostou este adekvatne a na urovni reagovat, ze aj ja som vnimala, ze mi bolo niekedy ublizovane, ale nikdy som kvoli tomu nechcela ublizovat druhym. Uz vtedy sa mi zdalo, ze odpovedat na utok utokom je na velmi nizkej urovni, takzvane zvieracie rozhodovanie.
On mi na to povedal a tale to odvtedy tvrdi, ze by som sa mala dat liecit, lebo som psychicky chora, ze je absolutne nenormalne aby som sa tak chovala a tak zmyslala, vraj vsetci co im bolo ublizovane budu mat v sebe zakorenene sklony ublizovat inym ak na to pride.

Stava sa,ze umelo vytvara ohovaranim medzi mnou a ostatnymi ludmi naokolo nas tazke rozbroje, snazi sa ma ci uz vedome alebo podvedome dostavat do situacii, ked sa rozzurim a zacnem ''vrieskat'', vtedy si ma vzdy privynie k sebe, povie ako velmi ma lubi, a ze konecne sa chovam ako normalny clovek, vraj tak to ma vyzerat.

Chcem teda poprosit o radu, ci je to naozaj tak, ze iba ak som hystericka, nepricetna, stratena a priputana k ludom a veciam, ci to je obraz normalneho cloveka a teda ja mam nejaku psychozu alebo psychicku poruchu a on je normalny alebo naopak.

Dakujem