depresia, uzkosť, strach, osočovanie

[martinahor]

Dobrý deň prajem. Ak by som mohla, ak by ste mi vedeli poradiť, tak budem rada. Chcem vám rozpísať moju duševnú situáciu, ktorá sa deje už dlho, ale teraz sa to zhoršilo. Zhoršilo sa to po mojom príchode z Chorvátska 2.augusta 2014. Od vtedy sa môj vzťah s maminou rapidne zhoršil. 15.augusta 2014 ma neprijemne zrazilo auto. Nechcela som to riesit, aby sa mamina nestrachovala, aj ked to nebol prijemny zazitok. V ten den som sa rozisla s priatelom s ktorym som stravila krasne 2 roky. Mama sa to dozvedela a zobrala mi vsetko (moje veci, napr . tablet, fotoaparat, kluce a vyhodila mi moje 2 krasne korytnacky), vynadala mi , ze som spina, hanba v jej zivote a dalsie rozne vulgarizmy, ktore sa urcite nepatria do usi svojich milovanych deti. Mám 17 rokov. Nie je to pubertou. Nerozpravala som sa s nou par dni, pretoze ma to trapilo. Za tie roky hadania to bolo vzdy same , ty si to co ma zabija a mamine pokusy o samovrazdu. Strach a smutok. Rokmi sa to len zhorsuje. Potom boli casy pre mna normalne, ale pre beznu rodinu nie. Stale mi mama vsetko vycita, ze nic nerobim, ze sa nesnazim a ze nie som dcera ktoru ona chcela ( to je za tu normalnu situaciu, ked sa nehadame). Lenze dnes som si uvedomila, ze moje spravanie a povaha aka som tak je len vysledok jej spravania ku mne. Uz nemam ani kamaratov, pretoze som zdeptana a neviem co je to zabava. Tym ako ma neustale ponizuje a depta ma zviedla na najhorsiu cestu v zivote. Alkohol a marihuana. Nepijem a nehulim casto, iba ak sa vazne pohadam s mamou. A dnes to bolo asi najhorsie zo vsetkeho. Kedze som rano vstala a neuvedomila som si, ze mi ide cas na tablete o hodinu dozadu, tak som si chatovala na facebook-u. Potom som si uvedomila cas a rychlo sa ponahlala do skoly. Kedze som meskala nechala som neporiadok v byte. Prisla som domov a mama prisla z prace skor. Neskutcne na zacala urazat, ze som uboziacka, hadra, sprosta, ze nic nerobim a zase vulgarizmy na mna. Podotykam ze som velmi zdeptana od vtdedy co som sa rozisla s priatelom a mala som sklony k samovrazde. A dnes to prislo znova, stavy , ktore sa neprejavuju z nicho nic. Kedze som mala 16.9 narodeniny, tak samozrejme sa to nezaobyslo bez vety ' dufam ze prezijem aspon do tvojej 18a budes mat pokoj' . hmm, poviete si, ze ' hmm, krasny darcek pre dceru k narodeninam'. A za to mi dneska pre ten bordelik, ze som nestihala do skoly roztrhala darceky co som podostavala. Roztrhala mi knihu ktoru som si velmi priala a co pre mna vela znamenala. Pisala by som aj dalej, ale chcem vediet reakciu/reakcie na tento dlhsi clanok. PS: uz na chcela aj vyhodit z bytu, kedze uz to raz urovibila. Dakujem za odpoved/e.

[Vopo14]

pisal som ti spravu...