hľadanie práce a seba samého

[Dinococcus]

Ahojte,
volám sa Peter a už to, že som sa rozhodol vyhľadať takéto fórum znamená, že si svojim problémom fakt neviem rady. Jedná sa o to, že mám 30 rokov, a vyštudovanú vysokú školu, doktorandský stupeň (biológia, ale to nie je podstatné). Momentálne však pracujem vo firme zaoberajúcej sa programovaním aplikácií a internetových stránok, pretože to bolo vždy mojim koníčkom. Aký je teda problém? Že ma jedna ani druhá práca absolútne nebaví!!

V stručnosti. Z práce v labáku, kde som robil aj popri štúdiu, som vypadol po roku od skončenia doktorandského štúdia, hoci si myslím, že som mal odísť o rok skôr. Práca ma vôbec nenapĺňala, robil som všetko iné, len aby som nemusel riešiť nezmyselnosti svojho šéfa. Keď som si k tomu prirátal plat, akého je hoden vysoškolák s 2 titulmi, prišlo mi to smutno-smiešne. Rozhodol som sa teda po skúsenostiach, ako to chodí vo vede na Slovensku, odísť a skúšať robiť to, čo ma baví. Prijali ma do firmy, kde programujú webstránky. Samozrejme, som sa tam cítil ako dement, pretože zvyšok kolektívu sú samí technici a programátori. Nevadí, problémy sa mi tam darí riešiť síce pomalšie, ale predsa, a naučil som sa veľa nových vecí. Stále však nemám pocit, že robím to, čo ma baví, alebo v čom som doma. V podstate tam chodím preto, aby som si jak debil počítal dni, že kedy už môj zárobok prevýši plat z labáku. Problém nastáva teraz, kedy mi začína šéfov workoholizmus robiť problémy, pretože podobný štýl pracovného nasadenia vyžaduje odo mňa. Ale ja mám aj svoje súkromie! Som presvedčený o tom, že to tam zabalím. Nedokážem nájsť záľubu v niečom, čo mám robiť v časovom strese, navyše sa mi vlastne ani morálka ani oblasť, v akej firma pracuje a aké hovadiny vytvárame, vôbec nepáči. Za prácou dochádzam každý deň 35 km, ale už mám pocit, že nemá význam ráno vstať a niekam ísť. Nedokážem mať radosť ani z práce, ani z voľna, pretože stále myslím na to, že si vo svojej pošte nájdem ďalšiu správu od šéfa čo treba urobiť. Posledné mesiace fungujem štýlom, že nech už je len piatok a to sa opijem tak, že prestanem v nedeľu.

Začínam uvažovať nad tým, že už nikdy nechcem robiť zamestnanca, lebo odvšadiaľ počúvam len ako dnešní zamestnávatelia idú po prachoch a zamestnanci sú len hlupáci, ktorých treba zodrať z kože. Lenže môj problém je asi niekde inde. Táto hnusná materiálne založená doba chce vidieť len úspešných ľudí, zarábajúcich aspoň 1000 eur v čistom. Poviete mi, tak začni v niečom podnikať. Super, v čom, keď už aj k tomu, čo ma bavilo, začínam dostávať averziu. Fakt mám pocit, že so všetkým seknem a pôjdem do hôr do malej chalupy, kde si budem pestovať mrkvičku a chovať zajace, len nech už mám od všetkého naokolo svätý pokoj. Cítite sa takto niekto z Vás? Alebo sa cítil a dokázal nájsť prácu a životný optimizmus? Dajte mi prosím nejakú radu, kým urobím nejakú hovadinu. Ďakujem