Zložitá situácia

[Blue_eyed_merry]

Zdravím,
ja by som sa Vás tu chcela spýtať, čo mám robiť ďalej. (ešte niečo na úvod, už som to 2x písala na stránku diva.sk do psychologickej poradne a nič)
Mám 21 rokov a mám priateľa o 3 roky staršieho. Spolu sme asi 4 roky. Sedíme si po stránke psychickej i fyzickej.Lenže žiadny vzťah nie je ideálny. On už nemá prácu asi pol roka a stále sníva o zahraničí, kde chce ísť robiť. Samozrejme nevie žiadnu reč a má vyštudovanú /ak sa to tak dá nazvať/ učňovku. Tu na Slovensku sú teraz príležitosti, ale on si nedá povedať.
Už je to pre mňa tak dlho, že ma prestal priťahovať a sex s ním je pre mňa iba povinnosť. A keď mu odmietam sex, tak mi povie: "Tebe sa nič nechce!!!" tak isto ako jemu sa ísť prejsť hoci aj po krásne rozkvitnutej záhrade pri dome. Jasné, načo mi je chlap bez roboty a navyše s nižším mentálnym postavením (študujem na vysokej)??? Ale ja si bez neho neviem už predstaviť život, lebo je môj jediný (aj) kamarát, lebo s mojich už bývalých kamarátov a kamošiek sa stali gambéri, ožrani, "ľahké ženy", závistlivci....
Doma to mám tiež "veselé" - staršia segra sa neustále háda s mamou o peniaze a o jej LENIVOSŤ (otec jej ešte aj drží stránku!), otec to nevydrží - ožere sa ako sviňa, potom rozpráva neskutočné veci (našťastie si to na druhý deň nepamätá ), najstaršia segra k nám stále vodí svojho "pangharta" alebo ako mám to dieťa nazvať, lebo si dovoľuje to, čo ja som si v živote nedovolila a to ma len 3 roky! Ako keby nestačilo za posledné 2 roky som nabrala asi 10 kg a teraz sa pasujem s nespavosťou (hlavne z nedele na pondelok, keď treba ísť do školy).
prosím poradte mi, či to mám ísť riešiť s odborníkom, alebo aspoň niečo napíšte na to, nečítajte si to len tak, ja som na tom dosť zle.
ĎAkujem

[crocodile]

blue-eyed-merry,

mas to skutocne pestre, asi si uz dost unavena z toho ako takmer na vsetkych frontoch narazas na neprijemnosti a este aj pri pokuse hladat pomoc sa ti nedostava dostatok odozvy - musi to byt vycerpavajuce. isto to chce vela energie vytrvat.

spominas viacero tazkosti, ktore sa dost tykaju ludi v tvojom okoli. trapenie s priatelom, nedostatok blizkych kamaratov, spory v rodine... tu vsak existuje jedno - sice nie velmi prijemne, ale zato platne - pravidlo: nemozeme zmenit druhych ludi. iba seba. a svoje spravanie a postoj.

z toho co pises sa mi zda ze tu ochotu na zmenu mas. treba si vsak uvedomit par veci. jednak - neda sa vsetko zmenit smahom carovneho prutika. a potom na druhej strane - aj mala zmena na zaciatok dokaze divy a dokaze viest k vacsim zmenam postupom casu.

na zaciatok si uvedom, co vlastne sama chces a potrebujes a ako by si potrebovala aby ti v tom druhi pomohli - co chces od nich. venuj tomu chvilu aby si si to ujasnila v sebe. napriklad si mozes predstavit (aj ked v realite to tak nejde), ze by sa skutocne stal zazrak a ty by si sa rano zobudila a vsetko co ta doteraz trapilo by bolo inak - tak aby si s tym bola spokojna. ake to je? co je v tej predstave? ako sa v nej citis? co robia ostatni ludia? co robis ty?

postupne to mozes skusit vyjadrovat. daj svojmu priatelovi najavo co ta trapi a co by si potrebovala od neho. nie ako vycitku alebo osocovanie. ale ako informaciu o tvojich pocitoch. o tom aka je tvoja situacia.
zakladom je komunikacia. a vdaka nej sa moze vela zmenit ked ludia pochopia toho druheho a dovod preco niektore veci robi a ine nie...

je tiez podla mna velmi dolezite aby tvoj priatel nebol jediny tvoj kamarat. clovek potrebuje vo svete medzi ludmi oporu, ktora by stala na viacerych "nozickach" - ako stolicka. ak sa stolicke zlomi jedna noha, stale este moze ako tak stat aj na troch, vsak?
pises, ze tvoji kamarati sa zmenili. to je zivot. take veci sa stavaju. uz teda nie su tvoji kamarati, pretoze si odmietla ist tou istou cestou. ale si tu este ty a mozes v tejto veci prebrat iniciativu a vychadzat medzi ludi a nachadzat si novych, chodis do skoly, kde sa isto stretavas tiez s mnozstvom dalsich ludi, skus sa poobzerat a vsimnut si kto ma napr. podobne zaujmy ako ty, alebo s kym sa ti dobre rozprava...

chce to vsetko cas a tiez nesnazit sa vyriesit vsetko naraz. to by ta mohlo len frustrovat, pretoze by to mohlo byt prilis narocne. vyber si jednu oblast a v nej jednu malu vec co mozes zmenit, alebo ktoru mozes urobit ihned, maly krocik.

pohravas sa aj s myslienkou navstevy psychologa. to by mohol byt kludne dalsi krocik. na to ti nikto nemoze dat odpoved ci to mas spravit alebo nie. ale moze to byt cenna opora v tazkych chvilach, predovsetkym ak vo svojom blizkom okoli nemas, alebo mas obmedzene moznosti pozhovarat sa o tom s niekym. navyse - ak to skusis a uvidis ze ti to nesedi, nikto ta nebude nutit pokracovat. mozes iba ziskat.

drzim palce a zelam vela sil!