mám 26 rokov ale moja hlava odmieta dospieť, jednoducho nechce. Mám úžasného chlapa, ktorý si so mnou čo to pretrpel a je neskutočne trpezlivý ale bojím sa že mu dochádzajú sily ďalej ma viesť. Som neskutočne závislá od neho a v poslednej dobe aj strašne žiarlivá ale za všetko si môžem sama. Sme spolu 7,5 roka a on mi vždy vo všetkom pomohol až tak moc že teraz nie som schopná sama rozhodovať ani nakupovať ani nič. Neurobil to naschvál, presťahovala som sa do cudzieho mesta a chcel mi pomôcť aby som sa tu necítila sama. Žiaľ napriek všetkému som sama. Nemám kamarátky, a cítim sa tak strašne sama a prázdna že mam chuť plakať.
Priateľ sa mi snažil pomôcť že sme chodili von a vždy ma podporoval, aby som chodila aj sama von nech si nájdem kamošky, ale ja som proste zablokovaná. Neviem či je to tým že som bola strašne prísne vychovávaná a až kým som sa neodsťahovala z domu nepoznala som čo je to voľnosť čo je to žiť. 19 rokov som žila v klietke a pod dohľadmi rodičov. Možno som mimovoľne tento dohľad vyhľadávala aj u priateľa keď sme sa presťahovali a on mi to aj poskytol ale tak strašne som sa toho chytila že som žila jeho život nie môj.
Som nezodpovedná, nesamostatná a sama. Prosím poradte ako sa odkopnúť od dna a zmeniť sa. Priateľa nechcem opustiť pretože sa veľmi ľúbime ale bojím sa že to neskončí dobre ak sa nezmením. Neviem ako dalej
. Nebuď smutná ani zúfalá - vždy si povedz teraz to idem skúsiť - A SKUS TO - teraz to idem urobiť - A UROBÍM TO (viem, že nie vždy je na to chuť, stačí raz za čas). Ak ťa trápia nejaké osobné problémy skús ich odložiť - iba odložiť - keď naberieš a budeš mať energiu, vyriešiš ich jednoduchšie. Pri spoznávaní nových ľudí buď prirodzená - povedz som tu nová a rada by som spoznala nové priateľky. A nech ta neodrádza neúspech, nech ťa motivuje tvoj cieľ. A nebuď pasívna - aj málo aktívna je aktívna 