Psychická porucha snubenca

[angelika86]

Dobry den,

chcela by som vas poprosit o radu, alebo nazor na vztah, ktory mam s mojim partnerom. Sme spolu uz 2 roky, no pozname sa dlhsie. Ked sme boli este kamarati, vzdy som bola presvedcena o tom, ze by som s nim nedokazala chodit. Je vsak velmi dobry a laskavy clovek a casom sme sa dali dokopy. Priatel vsak prezil pred mnohmi rokmi havariu s urazom mozgu a doteraz ma problemy s pamatou, orientaciu planovanim. Ale je uz zamestnany a pobera polovicny invalidny.
Momentalne stojim pred otazkou, ci sa snim rozist, alebo pokracovat dalej. Je to totiz pre mna stale viac vycerpavajuce.. Po citovej stranke som s nim velmi stastna - je obetavy, vnimavy,urobi vsetko, co treba, ale ked ma spravit nieco sam od seba, nedokaze si to cele zorganizovat. A tym, ze ma problemy s pamatou, ked pride novy podnet, zaobera sa tym a na to stare zabudne.
Ja som clovek skor prakticky, rada mam veci naplanovane, ale s nim sa vsetky snahy o spolocne planovanie rucaju a vacsinou na to ostanem sama. Ked niekam ideme, nemysli na to, ze lepsie by bolo zobrat si jedlo z domu, aby sme nemuseli kupovat, kedze nezarabame vela. Pred cestou na nejaky vylet si vacsinou nepozrie, kadial pojdeme. Radsej sa prisposobi, akoby mal nad niecim rozmyslat.. To su neni az take vazne veci. No velmi ma sklamalo, ked sme prednedavnom zacali planovat spolocne byvanie a svadbu. Cely cas hovoril, ako sa uz tesi, ake to bude fajn, ze budeme uz spolu. Samozrejme, ked som navrhla termin na april, suhlasil a s velkym nadsenim by sa urcite pustil so mnou do priprav a kupy domu. Vedela som, ze vydavky spojene s kupou budem musiet hradit ja kedze on nema peniaze nazvys. No so svadbou som ratala napoly. Nikdy ani nespomenul otazku financii a vzdy hovoril velmi abstraktne, teoreticky. O pomoc rodicov ziadat nechcel. No uplnou nahodou som nedavno zistila, ze na svojom ucte ma minus 600 eur! A to ma velmi nahnevalo. On by kludne zacal s vybavovanim hostiny, ale nerozumiem tomu, ako to chcel potom zaplatit. Teraz hovori, aky je nestastny, ze za lasku sa musi platit, no pre mna bolo horsie, ze tu vec vobec neriesil, kym som ju neotvorila. Preco nepovedal hned na zaciatku: ,,Angi, urobme tu svadbu neskor, teraz na to nemam este financie."
Myslim, ze to suvisi s nasledkami po nehode, je ustrachany, nevie si povedat svoj nazor, kazdemu sa chce prisposobit. No ja sa v takomto vztahu citim, akoby som mala pri sebe len velke decko. Nad nicim nerozmysla dopredu, no pre mna je to strasne stresujuce, lebo viem, ze ked idem ku kamosom na vikend, musim si zobrat kefku, nieco na spanie, no on nad tym nerozmysla. Neviem si predstavit, o co by to bolo tazsie, keby sme mali aj deti. Strasne som z toho vycerpana a sklamana, lebo som sa tesila na rodinu, aj ked som vzdy vedela, ze to nebude lahke.
Myslite si, prosim, ze je mozne nejako zmenit toto jeho spravanie? Alebo je to uz sucast jeho osoby.. Velmi mi pomoze hocijaka rada. Len mi prosim nepiste, ze to musim sama zvazit, lebo ja to naozaj neviem a nemam nikoho blizkeho s kym by som sa mohla o nom porozpravat.

Dakujem Vam, Angelika

[Denisa8]

ahoj ja som tiež pridala môj problém na túto stránku a zaujal ma tvoj článok.Nie som psychologička aj keď. na výsokej škole mám psychológiu ako predmet.Ale môj názor na tvoj problém je že napriek tomu že tvoj partner má určité problémy ktoré sú ale zdravotného rázu takže veľa s nimi nenarobíš ale dokážeš ich ovplyvniť a ak si ho chceš naozaj vziať tak ho budeš dopĺňať a keď nevie veci ktoré sú pre teba samozrejmosť tak ho to nauč robiť mechanicky.
Prl: Ideme na víkend preč pobaľ si: pyžamo, kefku, uterák a papuče možno ťa to bude zo začiatku obťažovať ale ja si myslim že časom sa to stane aj pre teba samozrejmosť.Veď nakoniec koľko je zdravých mužov to nevie a robia to za nich polovičky. Tam už si len musíš položiť otázku či si ochotná mu takto pomáhať. A čo vieš časom si to možno tak vsugeruje že nebude potrebovať pomoc.
a čo sa týka tých peňazí,možno sa ti to hanbil povedať, pre muža to je predsa len ponižujúce že žena má, alebo zarobí viac peňazí ako on. Alebo sa bál že si ho nebudeš chcieť vziať, možností je veľa ale tu ti nepomôže nič iné ako sa s ním o tom v kľude, otvorene pozhovárať. Vyjasniť si čo a ako, a nájsť spoločné riešenie.
Ale hlavne si premysli poriadne či si ho chceš aj napriek všetkým tým problémom vziať. A hlavne nepozeraj na to čo robí zle, alebo vôbec nerobí, chlapi sú raz taký.Pozeraj na to čo robí dobre a čím ťa robí šťastnou.

[fyzik]

Zdravim baby!

Denisa, palec hore!

ja k tomu len pridam: ty sa s nicim nespoliehas na inych ludi? ANO spoliehas, minimalne si sem napisala tento odkaz. takze: tvoj drahy potrebuje toho viac. Ano mas doma velke decko, ale lubis ho a on Ta lubi ako kona!

Takze: pekne pomaly: zaved mu a nauc ho pouzivat notes, smartfone... teraz su toho spusty. hocaky kalendar, kusky paliera, co si bude lepit... a bude nosit pamat vo vrecku a nie v hlave
ak sa zamestnal, tak si ho je preco vazit. jasne? nech si pise vsetko!

Ak sa chcete brat, tak si vypytaj jeho cisla uctov a nech Ti da plnomocenstvo. postaras sa o peniaze a kasu ty. preco nie?

som si isty, ze najdete cestu, pretoze sa mate radi!

drzim palce!

[angelika86]

Dakujem vam obom za prispevky a rady. Ja som bola na zaciatku vztahu plna odhodlania, ze ako sa to moze vsetko posunut k lepsiemu, ked budeme hladat sposoby. Len musim povedat, ze to napreduje velmi velmi pomalymi krokmi. Ale mam taku velku nadej v to, ze ked uz budeme byvat sami a nebudu ho stresovat stari rodicia s vypytovanim sa na vsetko a snahou riadit a organizovat ho, bude viac schopny orientovat sa a organizovat svoje povinnosti. O tych peniazoch sme sa uz bavili. On je strasne jednoduchy clovek a ako som zistila, fakt netusil, ze svadba je drahsia zalezitosst. Ale mam ho velmi rada a budem s nim bojovat, aj keby sme mali polku vyplaty vyhodit na nejakeho psychologa. Dakujem Deni za tvoje rady. Uz vidim nasu buducu domacnost, ktora bude plna listockov a nasteniek. Ach, len dufam, ze to na mojho draheho nebude vela, hlavne, ked budu deti. A pre mna tiez..Bohuzial, niekedy sa stava, ze to co mu poviem vecer, aby na druhy den priniesol, do rana zabudne, pricom ma vecer uistuje, ze to urobi, tak to je obcas na nervy.

[fyzik]

mila Angelika,

ja mam vzdelanie tretieho stupna vysokej skoly. zakladnu som mal bez jedinej dvojky. A ver ci never, bezne sa mi stava, ze prejdem 10 krokov a zabudnem, co som si siel zobrat Neboj, sa, ono sa to postupne podda.

pamataj si, ze aj ta najdlhsia cesta zacina jednym krokom, a zakazdym jednym krokom pokracuje. mozno to pojde hore, mozno to pojde dole chvilu, ale celkovo sa to urcite zlepsi, len vydzte.

Drzim Vam obom palce!

F