prosba čo ďalej

[Biba]

Dobrý deň! Som 25 ročná pracujúca žena v detskom domove. Stále externe študujem VŠ. 8.1. 2012 som nadobudla vzťah s mojim partnerom. Má 29 rokov a pracuje v oblasti finančníctva. Môj partner keď sme sa zoznámili cez sociálnu internetovú sieť bol skôr introvertný a málo komunikatívny. Mali sme veľmi rýchlo v našom vzťahu problémy keď že ešte nemal vysporiadané záväzky z predchádzajúceho vzťahu z ktorého má dnes už 5 ročnú dcérku. Môj partner mi vtedy tvrdil, že je so svojou bývalou partnerkou rozídený viac ako rok. Neskôr som sa od nej dozvedela,že oficiálne boli rozídení týždeň, aj keď vzťah dlhodobo nefungoval a z jej strany tam nastala aj fyzická nevera. Začali sme z praktických dôvodov (dochádzanie,platenie dvoch nájmov) bývať v spoločnej domácnosti veľmi skoro. od 1.2. 2012-po troch týždňoch vzťahu. Do nášho spoločného bývania (privát-jedna izba ) nasťahoval aj veci svojej bývalej a dcérky lebo ich ešte nestihol odsťahovať... Na koniec bývalej veci vyhodil,dcérke poslal poštou. Vzťah s jeho bývalou je katastrofálny. Dcéru mu nedáva. Nestretáva sa s ňou. Rok sme sa kvôli tomu trápili (ja možno viac ako on, ale veľmi sa trápil aj on) a nakoniec k tomu zaujal stanovisko, že to nerieši ako bude tak bude a nerieši to do dnešného dňa. Môjho partnera nadovšetko milujem. Stretla som ho ako takmer 23 ročná ale nikdy som k nikomu nič tak silné neprechovávala ako k nemu. Ani k prvým láskam v puberte a od 18 do 21 rokov som mala pomerne vážny vzťah. Približne po 4 mesiacoch vzťahu som na základe uložených prihlásení prišla na to, že má konto na pokeci a zoznamuje sa s ďalšími ženami, no prioritne si píše so svojou bývalou partnerkou-matkou svojej dcéry. Toto sa celkovo za náš vzťah v určitých intervaloch zopakovalo tri krát. Z toho mal dva krát nik ako muž a 1 krát ako žena. Vždy si písal prioritne so svojou bývalou partnerkou, ktorá netušila, že si píše s ním a jeden krát iba s druhými ženami. No vždy si písal aj s inými ženami. Tieto správy mali niekedy charakter bežnej komunikácie a snahe o zoznámenie a niekedy mali výrazný sexuálny charakter. Napr. mu jedna slečna poslala fotku na ktorej pózuje nahá... S jednou slečnou si dokonca bežne telefonoval zo služobného telefónu, ale iba keď bol v práci. Sľuboval jej stretnutie, ktoré sa podľa všetkého nikdy neuskutočnilo. Komunikácia s ňou mala čisto zoznamovací charakter. Vždy keď som na takéto konanie môjho partnera prišla chcela som sa s ním rozísť. Môj partner sa nechcel vzdať nášho vzťahu. Vždy prosil o odpustenie, sľuboval, že sa zmení... Ja som mu dala šancu-vždy. Snažila som sa hľadať pre nás riešenia-boli sme 1x u psychológa a vyhľadali sme spoločne alternatívnu Bachovu terapiu. Prežili sme niekoľko náročných momentov keď dostal nečakane vyhadzov zo stabilnej práce,kde pracoval 6 rokov. Ja som ukončila denné štúdium Bc... Pri problémoch s prácou sme si narobili dlhy, z ktorých väčšina je na moje meno, pretože keď nepracoval bol nevyhovujúci klient. Veľmi aktívne si hľadal prácu. Znovu ho prepustili v skúšobnej dobe. Neskôr si našiel prácu vo finančníctve kde už pracuje takmer 1,5 roka. Náš vzťah má mnohé pozitíva. Vieme sa spolu smiať. Môj partner je pre mňa priateľom, radcom, milencom,mojou láskou. Čo sa týka sexu všetko funguje na 100%. Iba že ja by som sa chcela milovať častejšie ako on. Ja sa chcem milovať s ním kedykoľvek, kedy sa dá a máme čas a priestor... A keď nastane situácie, že napr. 3 dni sex nemáme mi veľmi chýba-môj partner, jeho láska a aj sex ako taký, ale sex s ním, nie technický...
Ale keď sex máme všetko funguje ako má. Niekoľkokrát sme sa na túto tému bavili. Obaja sme veľmi spokojní. Snažíme sa v tomto smere urobiť vzájomne maximum. Ja som vyrastala od 4 rokov s mamou,pretože sa rodičia rozviedli pre otcovu neveru. Mal vtedy 40 a jeho milenka 18 rokov. Zoznámili sa na pracovisku. Moji rodičia boli manželia 18 rokov a mali tri deti (ja som najmladšia). Rozvodom mojich rodičov trpela celá rodina. Moja mamina sa takmer dostala na psychiatriu, nevedela si život bez manžela predstaviť. Mám pocit, že som tým poznačená pretože nedokážem mužom vo všeobecnosti veriť. A po tom čo mi všetko v súvislosti s inými ženami urobil môj partner dopracovala som sa do bodu kedy žiarlim. Naozaj žiarlim veľmi. Neverím mu. Kontrolujem mu pomerne často telefón, mail... Chodím ho z času na čas pozrieť do práce. Chcem od neho aby si s kolegyňami vykal a správal sa iba profesionálne. Aby nebol príliš milý a kamarátsky. Robím mu cirkus vždy keď mu napr. napíšu na sociálnej sieti (FB). V takýchto prípadoch aj pred tým, keď si po niekoľký krát urobil nik na pokeci prechádzam do hystérie a vulgárností. Môj partner mi dva roky nenadával. Po tom, čo som ja niekoľkokrát v hádkach vulgarizmy použila, začal mi v hádkach nadávať aj on. Nie som ochotná akceptovať firemné akcie kde sa budú nachádzať jeho kolegyne... Pred asi dvomi mesiacmi v kancelárii po práci ostali všetci,celý pracovný tím aj s jeho kolegyňou a pili víno. Dozvedela som sa to tak, že uverejnil fotky jeho kolega na FB. On mi to samozrejme nepovedal,klamal mi, že spal doma. Ja som bola v práci. Keď som sa to dozvedela prišla som za ním do práce vynadala som jemu, kolegyni a v podstate všetkým jeho kolegom. Ide o to, že od kedy pracuje v oblasti finančníctva sa mení. Môj partner mi pred tým napr. skladal milé veršíky, čítali sme si spoločne knihy a diskutovali o nich alebo len oddychovali pri románe,ktorý čítal on na hlas.. A vždy keď sa čokoľvek medzi nami udialo veľmi ho to mrzelo, prosil o odpustenie,plakal,snažil sa meniť... Teraz je necitlivý. Muž,ktorý mi 2,5 roka tvrdil, že chce mať so mnou rodinu a deti mi už niekoľko týždňov vykrikuje ako on sa odmieta prispôsobovať, že ma síce miluje, ale nemieni byť so mnou za každú cenu, robiť pudlíka a podobne. Keď plačem a som nešťastná ani ma neobíjme... Musím za ním prísť ja a objať ho. Dokonca máva občas snahu dať ma z náručia na silu preč. Vždy keď sa mu niečo nepáči zvyšuje na mňa hlas. Je mu jedno čo cítim, ako ma to bolí. Vidí iba sám seba. Rozpráva iba o tom čo mu vadí a ako sa nemieni prispôsobovať a ako za takýchto okolností so mnou určite nemieni mať deti. Táto zmena trvá takmer dva mesiace a začala niekedy od toho incidentu keď ostal piť v kancelárii. Pred tým však mi zas permanentne aj pri každej menšej zámienke asi tri týždne neustále vulgárne nadával. Od vtedy mi nenadáva, ale je takýto. Samozrejme mu vadí aj to, že ho kontrolujem,že mu neverím v súvislosti s inými ženami. Ale keď mu poviem napr. že sme už tri hodiny spolu doma a okrem pusy na privítanie ma ani neobjal a že mi chýba tak aj to považuje za obmedzovanie-najnovšie mi to vykrikuje. Som z toho zúfalá! Cítim sa ponižovaná, urážaná mojim partnerom. Nemám pocit, že ma miluje,že si ma váži. Vykrikuje mi iba všetky zlé veci a v poslednej dobe takmer pravidelne, že sa mám ísť liečiť. Minulý týždeň sme išli na 4 dni k mojej mamine a stretávali sme sa s rodinou. Povedala som mu, že ak naozaj so mnou už nechce byť tak nech tam so mnou nejde a ja všetkým oznámim, že sme sa rozišli. Vyjadril sa, že chce ít, vybavil si voľno v práci. No aj tam bol ku mne nepríjemný. Vyslovene ma provokoval,flirtoval s čašníčkou a keď videl, že ma to nahnevalo (odmlčala som sa,nič som mu nepovedala) tak mi znovu začal ubližovať,vykrikovať moju žiarlivosť a podobne a pokračovalo to celú noc. Môj plač, prosby,hrozby a všetko úplne ignoroval. Pravdou je, že keď mi povie, že so mnou byť nechce tak ho prosím aby to nehovoril, že nemôžem bez neho žiť, že to nezvládnem... Len že on to povie a keď neskôr napr. máme priestor na intimitu tak ho využije a keď povie mi v tej chvíli, že ma miluje a chce so mnou byť do konca života. Môj partner v lete zaplatil zálohu za snubný prsteň,od začiatku nášho vzťahu mi tvrdí, že chce mať so mnou deti. A teraz sa takto veľmi jeho správanie zmenilo. Hľadám dôvody v jeho práci, v kolegoch, ktorých napĺňajú vzťahy na jednu noc a družné a časté posedenia pri alkohole,hľadám dôvody v nejakej ďalšej slečne... Ale neviem. Môj partner mi tvrdí, že je to preto lebo keby sa mi naďalej prispôsoboval tak sa zblázni, že on teraz našiel sám seba a nikdy iný nebude a keď sa mi nepáči mám ísť od neho preč. Úprimne nemám silu na rozchod. Som na neho zvyknutá, bývame spolu od začiatku, sme spolu vždy keď nie sme v práci, je pre mňa všetkým, neviem si predstaviť žiť bez neho, ale nemôžem ani takto ďalej žiť s ním. Preto prosím o radu čo ďalej? Ďakujem.

[Biba]

Ešte som chcela doplniť,že od kedy pracuje v oblasti finančníctva sa veľmi zmenil aj v komunikácii. Je veľmi spoločenský a komunikatívny. Voľakedy som napr. rezervovať víkendový pobyt musela telefonicky ja,on také veci nerád robil. Dnes denne telefonuje s desiatkami klientov a je to vidieť aj v bežnom živote ako sa v tomto zmenil. To je samozrejme dobré,len som chcela na to upozorniť, že už dnes nie je nekomunikatívny a introvertný, ale skôr naopak. A ešte. môj partner pochádza z veľmi nepríjemného rodinného prostredia. Má rodičov alkoholikov, v detstve bol viac bitý ako sýty... Dnes sa stretáva s rodinou tak raz za rok zo slušnosti. Mne sa podarilo nadobudnúť pekný medziľudský vzťah s jeho sestrou a bratom. Obaja už majú svoje rodiny. Zorganizovala som napr. spoločnú dovolenku s jeho sestrou a jej synom. Je týmto nápadom naklonený, ale keby som to neriešila on tú potrebu nemá. Veľmi málo domov aj telefonuje. Skôr keď sa ho opýtam čo je doma nové...