pochybnosti vo vztahu

[eveline]

ahoj,
som s priatelom uz asi 4 roky. Ja som rozvedena a mam 7 rocnu dceru. Na zaciatku ma otvorene upozornil na to ze on jej otca nebude nahradzat, co som po nom ani neziadala. Jej biologicky otec ju kontaktuje, ale nie az tak casto. Problem je v tom ze k nej nema az taky vztah aky by som si zelala, je na nu moc prisny a myslim ze na nu velakrat krici bez priciny. Ju to hneva, ale vidiet ze sa ho boji a uzatvara sa do seba. On je velmi naviazany na svoju rodinu, hlavne na jeho mladsiu sestru. Stale si spolu pisu a volaju, je ako keby nahradou otca pre nu. Sice jeho sestra je uz dospela, ale chodi do skoly a on sa o musi tiez financne spolupodielat na jej studiu. Je preto cele dni v robote, len aby co najviac zarobil. Ja zarobim celkom slusne a o svoju dceru sa viem postarat bez jeho pomoci. Problem je ten ze zijeme asi tak ze on robi nakupy a z uplne vsetkeho co kupi si odklada blocky a na konci mesiaca potom tu velku kopu pocita a povie mi kolko mu mam dat. Tak je to vlastne zo vsetkym, uplne vsetko sa deli na polovicu a potom mu to davam na ucet. Viem ze mozno to tak robi vela ludi, ale ja neviem ako mu mam povedat ze proste ma to uz unavuje a hlavne..do kedy budeme takto zit..naveky?? nehovorim ze sa chcem vydavat, ale mam pocit ze spolu zijeme ako spolubyvajuci s tym ze moja rodina je dcera a on ma zas tu svoju. Dokonca maju spolu aj rozne financne zalezitosti ktore spolu riesia. Neviem, mozno som sebecka, ale uz aj ja tuzim po tom aby ma priatel len tak pozval niekde na dovolenku ako to je u mojich kamaratok. Aby sme tvorili normalnu rodinu, aj bez papiera, ale aspon aby sme nedelili uplne vsetko na moju vec a tvoju vec. Rada by som s nim mala aj dieta ale teraz na to nie su podmienky a za chvilu na to bude neskoro a ja nechcem mat dieta v neskorsom veku. tiez sa bojim toho ze, ako on povedal, k svojmu dietatu by mal zrejme iny vztah ako k mojej dcere, kedze to by bolo jeho vlastne. Som uplne zufala z tejto situacie a niekedy si myslim ze tym ze by som ukoncila nas vztah, by som sa uz tolko nemusela trapit.

[mirosid]

Milá evelina !
Ono je to zvláštne . Ak sa vyjadril , že jej nebude nahrádzať otca, tak nech jej ho nenahrádza! Žiadnym spôsobom. To že na ňu kričí, je tiež "staranie sa ". To jeho vyjadrenie je čudné! Ak vie kričať, tak nech sa s ňou vie aj hrať, chváliť ju , chrániť... Ale ak žijete v spoločnej domácnosti , asi to inak ani nejde. Určite spolu trávite dosť veľa času a preto sa tej akejsi výchove predísť , alebo zabrániť. V každom prípade, ak je to nevhodné a Vy to tak vnímate, je na Vás , aby ste ho upozornili na nevhodnosť jeho výchovy. Dá sa predpokladať, že z toho vyjde konflikt.

Čo sa týka financií, tak to je tiež pomerne čudné. Záleží však na uhle pohľadu. Chápte aj jeho... čo ak? Viete , raz si Vy poviete, že už pre Vás nie je ten jediný a jeho prípadné investície sa rozplynú. Niekedy je lepšie mať na všetko "papier" a hotovo. Takéto fungovanie vo finančnej oblasti však podľa môjho názoru , nemá v dobre fungujúcej rodine miesto. Celkom správne ste to označili ako nejaké spolubývanie. Je ťažko od neho vyžadovať, aby sa staral iba o Vás. Pokiaľ si to však môže dovoliť a nejakým spôsobom to Vás osobne nič nestojí, tak neriešte ako investuje svoje peniaze on. Ako rozvedená žena s dieťaťom v nevýhodnej pozícií, no to neznamená, že všetko musíte trpieť. V každom prípade je takýto vzťah trocha zvláštny. Mám však aj skúsenosť z blízkej rodiny, ktorá jasne hovorí, že sa naň treba pozrieť očami obidvoch. Určite by si vzťah zaslúžil , aby bol jasne definovaný a boli stanovené pravidlá. A dokedy to takto bude trvať môžete ovplyvniť Vy.

[eveline]

Viem ze si to s nim musim nejako ujasnit, ale vobec neviem ako mam tu temu zacat tak aby som predisla hadke. Ale asi nutit niekoho aby mal rad moju dceru a aby sme fungovali ako rodina nema vyznam. To clovek musi chciet sam. Na zaciatku vztahu by som sa takemuto spolunazivaniu necudovala, ale po 4 rokoch sa mi zda ze to je divne, preto som chcela vediet aj iny nazor. Kazdopadne dakujem za radu.

[mirosid]

Áno, určite by mal byť on iniciátorom akejsi legalizácie vzťahu. Treba pochopiť aj jeho. Naliehanie z Vašej strany by mohlo byť zle pochopené. Ťažko na tomto mieste povedať, ako všetko vníma on. Nevieme aké má skúsenosti, čo všetko má za sebou , ako to vníma, prečo sa takto správa... Môj názor je , že v pravom vzťahu by mohli byť úprimnosť a nezištná láska automatické, ale... Želám Vám veľa šťastia