Chcel by som sa spýtať na váš názor na pauzu vo vzťahu a či je lepšia vlastne pauza alebo rozchod. Mám 4 ročný vzťah a mám 20 rokov. Počas tohto vzťahu urobil pár chýb ktoré som oľutoval, dva krát som ukončil vzťah zo skratu nebolo to ani kvôli inej skôr ten dôvod bol kvôli škole stresové obdobie škola, doučovanie, maturita nezvládal som to všetko naraz to bolo cca pred 3 rokmi, vyventiloval som sa prišiel na iné myšlienky par krát som bol s inou vonku ale nič nebolo nič som nespravil ani "nepodjebal" len čisto kamarátsky (Samozrejme neverila mi to že len kamaratsky). Po týždni sme sa stretli porozprávali a všetko vyjasnili a opäť sme boli spolu. Vzťah prebiehal v pohode všetko super chatovačky, výlety, dovolenky, sviatky strávené spolu. No prišlo ďalšie ťažké obdobie pre mňa s názvom vysoká škola. Znova nátlak od rodičov a rodiny nové prostredie atď. nie som človek ktorý má problém začleniť sa do davu ba naopak začlením sa rýchlo. Ako tak prebiehal čas nátlak na mňa narastal začalo skúšobne obdobie a každý odomňa očakával zázraky (nikdy som nebol na učenie. vždy som hľadal nejaké iné spôsoby) a tak sa začalo obdobie u mna ked som začal byť knej odmeraný a znova som to ukončil. Ranil som ju velmy plakala ale aj ja. Vživote neplačem od bitky alebo od bolesti ale vo vzťahu sa rozplačem ako malý chlapec. Ako som sa sňou rozišiel tak samozrejme sa to dalo na FB a viete si to predstaviť. Ona na mna čakala každý deň mi písala a som jej povedal ze potrebujem čas na rozmyslenie. V prví deň po rozchode som si písal s jednou kamarátkou písali sme si utešovala ma a mne sa to páčilo aspoň na chvílu sa mi uľavilo v ten deň ale tak isto nič som s nikým nemal ani len von som zo žiadnou nešiel. Trápil som sa pretože mi bolo za ňou smutno nevedel som byt bez nej a tak na štvrtý sme sa stretli a znova dali do kopy. Vtedy som si uvedomil aké miesto ona zastáva v našom vzťahu. A tak vzťah plynul ďalej. Prišli tento krát menšie krízy (neprejavoval som jej lásku ako ona chcela..kvety..) veľa krát mi to naznačovala aj hovorila ale ja som mal nejaký blok voči tomu hanbil som sa kupovať kvety a niesť ich po ulici. Až na posledné 4 mesiace kde som to prekonal a dokazoval jej lásku ako som len vedel kvety, romantické sms, sms na dobrú noc. No lenže som si všimol že posledné dva mesiace nieje niečo v poriadku. Celý týždeň sa zdal ako úplne dokonalý vzťah s nejakého filmu a odrazu bum a je to medzi nami zle a takto to prebiehalo až do teraz keď mi povedala že sa to v nej všetko nakopilo a dohnala ju minulosť (tie dva rozchody čo som opísal hore) nechce sa rozísť hľadá iné riešenia. Tvrdí že potrebuje vyventylovat a zisti či jej vôbec chýbam. Ide jej stužková o 1 týždeň ju má a chce ju prežiť somnou. A po stužkovej chce pauzu. Ja sa tej pauzy veľmi bojím čo keď si uvedomí že jej nechýbam. Ved predsa pauza nieje na týždeň. Ja ju strašne milujem možno sa niektorý smejete že taký mladý a už takéto problémy
lenže nikdy som nechcel krátky vzťah. a ona je moja prvá baba sktorou som začal chodiť a spoznávať "dospelácky svet". Ja ju aj chápem aj ja som mal také obdobia vyventylovať sa ale nechcem o ňu prísť. Neviem sa ja cez toto obdobie preniesť som psychicky na dne a neviem čo už ďalej a ešte horšie to bude cez pauzu ked nebudeme v kontakte. Čo si o tomto myslíte pomôže pauza ? ako to mám brať a chápať? Ako sa cez to preniesť?