Dobry den! som so svojim partnerom teda uz snubencom 8rokov.Vsetko bolo v porisdku venovali sme sa jeden druhemu,chodievali spolu von za priatelmi a podobne,no davali sme si aj urcitu volnost.Kazdy sme byvali u rodicov.
Teraz je to uz rok co byvam so svojim partnerom.Najprv to bolo krasne tesila som sa z prace domov,ze ho konecne uvidim vibozkavam a ze sa porozpravame ako sme sa mali cez den a podobne. No asi po 3mesiacoch to zacalo byt krute.Pridem z parace domov a som sama:( moj partner je v praci alebo vkuse pri televizore.Nechce sa somnou o nicom rozpravat a vlastne ma ani vobec nevnima co vravim....snazila som sa to riesit ako dospeli clovek sadla som si k nemu a snazila sa ho pekne poprosit aby sme sa o nasom probleme porozpravali.no marne nevnima ma uplne ma akoby ignoruje.ja som samozrejme z toho skormutena a nemam dalej sil donho hucat ked aj tak si robi po svojom. Inokedy sa zase ku mne sprava milo naslubuje mi,ze pojdeme niekam na veceru popripade na vikend a uz uz ked mame odchadzat sa vsetko zmeni.nemoze sa uvolnit z prace nema peniaze ,neda sa nikam ist a podobne argumenty len aby sme nikam nesli. neviem ci je to takto normalne ale ja uz mam dost toho ignorovania a odsuvania ma na druhu kolaj.Prosim vas poradte mi ako mam partnerovy vysvetlit,ze potrebujem pocitit,ze by ma potesili aj pekne slova a gesta? Dakujem