píšem sem pretože už neviem ako ďalej. Môj priateľ s ktorým sme spolu skoro 2 roky akoby strácal záujem o spoločne strávený čas. Na začiatku vzťahu sme si ujasnili, že nechceme vzťah len na občasné stretávanie. Za celé dva roky ma nepredstavil svojim rodičom (momentálne býva u rodičov, riešime spoločné bývanie) a k mojim rodičom tak isto nechce ísť.Myslím si, že dôvod je jeho otec-alkoholik. Viem, že otec mal nejaké narážky na predchádzajúcu priateľku a on sa hanbil za neho.Denne sa hádajú. Priateľ je introvert a myslím, že poznačený rozvrátenou rodinou,disfunkčnými vzťahmi a otcovým alkoholizmom už od detstva a nesie sa to s ním až doteraz. Vidím že je citovo chladný a navonok neprejavuje prejavy náklonnosti alebo lásky.Viem,každý človek prejavuje city inak niekto slovne niekto činom. Cením si na ňom ochotu a že nepovie nie ked potrebujem niečo vybaviť alebo niekam zaviesť a podobne. Snažím sa mu byť oporou, prejavovať mu city,komunikovať s ním a dávať mu najavo že som tu pre neho ale už nevládzem.
Pracujem a popri tom študujem na VŠ. Stretávame sa málo, no z mojej strany to nejde o časový problém. Vždy sa vyhovorí že je unavený z práce alebo že mám sa učiť..Chcela by som s ním rodinu, ale keď to pôjde takto ďalej reálne to nevidím. Aj keď ho ľúbim mám pocit, že ho strácam a neviem ako ďalej. Ďakujem za odpoveď.
