neviem si už dať rady, tak píšem sem. vopred sa ospravedlnujem za dlhši dotaz.
V čom robím chybu, ak partner sa ku mne vulgárnespráva ? je to vôbec moja vina alebo jeho?
S partnerom sme spolu 6 rokov. Sme bezdetní,a ani zatiaľ spolu nežijeme v jedej domácnosti, no sme zasnúbení, chystáme svadbu, po mojom ukončení VŠ.
Prvé roky vzťahu boli krásne, najmäprvé dva, žiadne hádky,žiadne problémy, partner ma na rukách nosil a nosieval kvietky, vážil si ma.....Ja mám však prchkú a výbušnú celkom povahu a miestami nakričím na neho, tak to bolo, ked vznikli prvé problémy. dokonca padla z mojej strany aj nejaká tá nadávka na jeho adresu, vulgárna. bohužiaľ
avšak hned som sa ospraveldnila, no partner akoby voči mne ochladol, a ofučal sa. Cítila som sa vinná,tak som s tým prestala.Mala som vtedy zložité obndobie,tak mi ušla nejaká ta nadávka. bohužiaľ. Najprv bol ticho a potom zača on tiež najprv iba hrešiť, že " kde do p si to dala". neskôr pritvrdil, a začal počas hádky mna urážať, že som jeb....** a retardovaná, krava, hlupa..a pod. Prvé jeho slovné úroky sa ma prirodzene dottkliu,citila som sa zle,ale zo šoku som nebola schopná nič mu na to povedať.len mi slzy začali tiecť. Potom sa jeho nadávky posledný rok zhoršilo, a padlo už aj to,že som P čo mi poveda do očí.Nekričí však nikdy na mna, no ma akoby takú pasívnu agresiu v sebe. Počas hádok je vždy on ten tichší, nestará sa, je mu jedno.No viem,že ho istými vcami vytáčam( napríklad neumytým riadom, bordeom v izbe,. nenavarenim,tym ze sa nechcem ucit piect, ci to,ze nechcem brigadovat ),on ma zivot presne nalinkovany, a musí byť po jeho, je veľmi tvrdohlavý,a ja nerobím to,čo on chce.
Prosila som ho XY krát,aby ma neponižoval tak s nadávkami, že sa cítim potom zle, potom som v zlom s ním rozprávala,že toto takto dalej nejde,m vyhrážala sa, dávala ultimáta,aby s tým prestal, no neprestal,a trvá rto už 3 roky, avšak vždy je to tak, že povie mi nejakú nadávku a potom 4 -5 mesiacov nič, je sladký ako med. stará sa o mna, nosí kvietky, voláva mi,píše pekné sms,..a pod.
Som si vedomá toho,že a som v našom vzťahu začala s nadávkami ako prvá,ale nedokážem pochopiť,kde už teraz robím chybu.,ked on stále nadáva na mna, tak škaredo. lebo ja už nenadávam asi viac ako rok naŃho. Dokonca sme mali dohodu, že nai jeden z nás už nepovie ani raz nadávku na toho druhého nijakú,ale mňa veľmi raní,ked dohodu poruší, a vytočí sa do nepríčetna a potom mi vynadá, keby povedal čokolvek,že som blbá,alebo iné, miernejšie veci, ma tak nedostanú na kolená a do plaču, ako to, že som jeb..**a P** --
u mna doma to nikto nevie,ani kamošky, hanbím sa o tom vôbec hovoriť, je to strašne pre mňa ťažké, snažím sa mu v dobrejh viere hovoriť,že to ta nesmie, prečítala som si mnohé psych. aj otivačné knihy, ako tomuto pomôcť, ale on je akoby hluchý a slepý voči mne, neváži si ma.
Raz dokonca, pred cca 2 rokmi, sme boli onbaja značne priití, a ja som ho provokovala slovne, a dostala som po líci slabo..od neho...
teraz sa už aj bojím s ním hádať, lebo neviem,čo mi zase povie.
Nemala som takýto vzor v rodine, on zjavne áno.
Prosím Vás,čo mám s ním robiť ?Rozchádzať sa nejako nechcem, ja ho mám rada,ale viem,že toto nie je správne,čo robí. veľmi ma tým zraňuje, a hoci to vie,som k nemu otvorená,tak mi vynadá,a ani sa neospravedlní a ak áno, cez zuby.
Nechcem byť prenho handra a ani rohožka, chcem vveľmi,aby si ma vážil.On pokladá takéto chovanie za "normálne", dokonca sa mi smeje, ke´d mu poviem,že mi tými slovami ubližuje, povie mi, že čo sa hrám na neviem čo, že to sú bežné reči, ( doma si zvyknú všetrci takto nadávať)
Berie to ako normálne slovo:( Hoci som mu stokrát povedala, že muž by žene nemal takto hovoriť.
