partner versus rodina

[mariaz]

dobry den,

potrebujem uz naozaj objektivny pohlad na moju zivotnu situaciu. s partnerom sme spolu 3,5 roka. od zaciatku sa vztah rodicom ani sestre a svagrovi nepacil. nenasli si k partnerovi cestu..bola to aj moja vina, lebo je to moj prvy vazny vztah, teraz mam 30 a partner 39 a zacali sme tak vselijako, spravali sme sa ako pubertaci, randili sme prvy pol rok len spolu sami dvaja, partner sa dost ostychal ist sa zoznamit s mojou rodinou, aj ked ja som to chcela, ale velmi som ho do toho netlacila. preto rodina bola od zaciatku voci nemu zdrzanliva, mali pocit, ze nieco skryva. tiez im vadilo, ze partner je odo mna o 5 cm mensi, co sa vymyka standardu, rozvedeny s dvoma detmi na ktore plati alimenty...ale videli, ze som zalubenal tak to nejako pretrpeli a ciastocne sa zmierili ze sme spolu. aj ked ja som vzdy citila, ze len cakaju, kedy sa rozideme. nakoniec sa pozoznamoval aj s mojou rodinou, navstevovali sme sa, aj ked nie casto, len obcas...ale casto sme sa navstevovali s mojimi rodicmi. s partnerovou rodinou sa nestretavame, okrem jeho rodicov a deti, lebo oni to tak nemaju vo vzyku sa navstevovat a maju aj trochu rozvratene vztahy.. partnerovi stroskotal vztah na problemoch, neporozumeni si so zenou, obojstrannou neverou a alkoholom, s ktorym mal moj partner problemy,az tak ze bol na lieceni. ked som sa s nim spoznala a chodila som s nim vobec nepil, ani k tomu nijako neinklinoval... len vravel, ze mu to je luto kvoli mne, ze si spolu nemozme ,,spravit pekny vecer pri pohari vina" , ale mne to nijako nevadilo, pretoze tiez alkohol nemusim mat aj cely rok. vazila som si ho, ze sa z toho dostal a takto to zvladal. zazivali sme aj pekne chvile, no aj sme sa povadili, asi po dvoch rokoch sme sa zacali castejsie a castejsie vadit. problem som videla v tom, ze sme stale nemali v podstate poriadne vysporiadanu domacnost v ktorej sme spolu byvali..teda partner ju nemal vysporiadanu so svojou byvalou zenou... ja som to stale chcela riesit, no partner z pociatku o tom nechcel ani pocut, problem tam bol v tom, ze dom dostala jeho byvala od byvalych svokrovcov do daru a po rozvode chcela nekrestanske peniaze. co moj partner nemohol rozdychat a predstava ze by jej mal dat peniaze za to, co dostala od jeho rodicov do daru... tak nasa debata o spolocnej domacnosti bola raz za stvrt roka, pretoze spociatku to len ukoncil tym, ze nechce o tom ani pocut..mna to strasne deprimovalo, moj vek stupal, ja som mala castejsie pocit, ze potrebujem si uz vytvorit VLASTNE zazemie, kde si s nim budem moct zalozit rodinu..co on asi nechapal. no mna tento stav deprimoval viac a viac, cim som sa viac blizila k tridsiatke. mala som pocit, ze jeho to az tak netrapi, aj ked povedal ze trapi, len o tom nepotrebuje rozpravat. toto boli take najvacsie problemy. pocas posledneho roka sa k tomu ale pridruzila aj alkohol...ako som spominala bol abstinent, ale stale mi vravel, ze aj on chce byt normalny, nechce aby som sa ja kvoli tomu obmedzovala..tak som vlasnte aj privolila na to, aby si dal trebars pivo..ked boli vonku horucavy a pracoval na zahrade. najskor som si myslela, ze je to v pohode, lebo si dal na silvestra na pripitok poharik sampusu... a jedno pivo si dal az niekedy po stvrtroku, znova presli aj dva tri mesiace a tiez si dal pivo..zdalo sa mi to normalne, ze to je v pohode. no ako sa nase problemy a hadky stupnovali, asi aj na margo toho, sa stupnovalo aj to, ako casto si dal partner alkohol. nebolo to stylom, ze teraz sme sa pohadali, tak sa idem ozrat...ale bolo to stylom ,ze je leto, horuco, tak si popijam pivo...ale boli dni, kedy ho popijal od rana do vecera a kedze on ten alkohol a vela alkoholu neznesie, tak to posledny pol rok dopadlo asi tri krat, ze sa pocas dna doma opil tak ze sa az povracal do postele! ze nezvladol ani na zachod dobehnut. po tychto incidentoch som 2x od neho odisla k rodicom, kde som stravila noc...im som nikdy nic nepovedala, čo bolo vo veci,ani ze sme sa kvoli domu a ostatnym veciam vadili. nechcela som nikdy nikoho zatazovat a hanbila som sa. po noci stravenej doma mi jasne pisal, ze uz sa to nestane, aby som mu odpustila a ja hlupa som hned na druhy den utekala za nim, aj ked mi mama radila nech ostanem u nich aspon tyzden..aby vedel, ze to myslim vazne, ze odidem. lenze takto to bral..ze sa vzdy vratim a velmi sa toho nezmenilo. po novom roku som mala narodeniny 30 rokov a vtedy sa to zacalo na plne obratky. mne zacalo tak trochu sibat z mojho veku, stale som si v hlave kalkulovala, ze by som chcela dieta a dieta chcem priniest do svojej domacnosti, zazemia, ktore mi tu chybalo, kedze to stale nie je vysporiadane. zacala som na neho strasne, ale strasne so vsetkym tlacit, v tomto obdobi sa stali aj tie alkoholove excesy a vracanie do postele, kedy som si k tomu uz zavolala aj jeho mamu, ktora nic netusila a bola strasne nahnevana na neho. uz som nevedela ako sama na neho mam ist. mne vazne sibalo z mojho veku, som mala pocit, ze ked presiel den...mala som z toho depku, ze sme sa zase nikam neposunuli, ked som mu to vravela, akoby som hrach na stenu hadzala...on ze s tym nedokaze zo dna na den nic spravit, ze nema miliony na ucte, aby vsetko vyrovnal... koniec, kedy som sa s nim rozisla da sa povedat po treti krat a po treti krat som odisla z domu bolo v lete, kedy sme isli k mojej rodine na grilovacku, kde boli tety, babka, dedko, bratranci..rodicia moji, sestra... samozrejme ze sa tam zase pilo...a pridal sa aj moj partner a jasne, ze to nezvladol...on nie je agresivny ked si vypije, ale strasne sprosty..hlupe opilecke reci ma, ksychty robi...no des. vsetci to videli..dopadlo to tak, ze ja som od hanby mala kamen v bruchu a o siestej navecer som ho ledva odniesla pod pazuchou spat...no hanbu mi tam narobil hroznu, blbe opilecke reci mal... no des. mna to tak mrzelo, ked som videla, ako sa moja mama na neho sklamane pozera...to ma strasne zranilo, to bola posledna kvapka, na druhy den ked sme prisli domov som mu povedala ako ma ponizil, nic si nepametal..zobrala som sa teda k nasim, to bolo v juli. nechcela som ho ani vidiet, bola som strasne na neho nahnevana. no stale som s nim komunikovala, co mi aj rodina vycitala, ze takto sa z toho ani jeden nedostaneme. ja som ale nechcela s nim prerusit uplne kontakt. ako cas plynul, moja zlost na neho postupne vyprchavala, sluboval mi hory doly, aj sme sa stretli, ze sme sa spolu boli okupat, aj som na nom videla zmeny a citila som sa v jeho spolocnosti dobre. aj som mala pocit ze mi chyba, ze mi chyba nas zivot, domacnost, ritualy... no rodina bola stale proti, ako som im vsetko potom povedala, preco sme sa vadili...vtedy sa im odcudzil este viacej, ze ho uz nechcu ani vidiet. no zakazabne ovocie najviac chuti a ja som zacala mat pocit, ze mi chyba viac a viac, zabudla som aj na hanbu ktoru mi spravil, aj na tie zle veci, videla som na nom ako sa snazi, ako to vsetko lutuje...ked aj nasi videli aka som nestastna tak mi povedali, ze nech idem za nim...tak som sa po 5 tyzdnoch odlucenia vratila k nemu. bola som doma jeden tyzden. pocas toho tyzdna sestra mi povedala, ze ked s nim budem, nebude chciet so mnou komunikovat, ani svagor, ani svoje male dieta mi neukazu..ze uz nevedia ako na mna maju ist,aby som sa na neho vykaslala. ja som ten tyzden co som bola doma som bola kvoli tomu nestastna...ma to velmi trapilo, ako si ma sestra odstranila zo skypu, som videla, ze to mysli vazne. v polovici tyzdna si ma mama zavolala domov a povedala mi, ze sa do nedele musim vratit, inak ma aj oni (rodicia) odpisu. to ma uplne polozilo, zranilo. ked som nad tym rozmyslala, nedokazala by som dat prednost jemu, aj ked ho lubim, ktory mi ublizil pred rodicmi, ktori ma vychovali a nikdy mi neublizili, vzdy chceli len moje dobro. partnerovi som povedala, ze musim odist, ze mi dali ultimatum, zlomilo ho to, no ja som odisla. bolo to sprevadzane aj tym, ze vyhlasoval ze nechce bezo mna zit, ze sa zabije, ze on takto nemoze. teraz som u rodicov, ale s partnerom som stale v kontatke, on na mna tlaci, aby som sa vratila, rodina tlaci, ze ked sa vratim domov sa uz vracat nemusim. strasne ma to vsetko trapi...neviem co dalej. rodine vadi to, ze je odo mna mensi, ze si mam najst seberovneho partnera, vyskou, vekom, bezdetneho.. ze len dlhy ma cakaju pri nom. jeho deti mam rada, su to uz dospievajuci pubertaci. aj rodicia moji ich poznaju, stretavali sa aj s nimi...no vadit im to poriadne zacalo az teraz. ale ako vravim, stale som citila, akoby cakali kedy sa rozideme a ked sa tak stalo nechcu mi dovolit vratit sa k nemu aj pod hrozbou takychto ultimat, ze ma vystrihnu zo svojho zivota. stale mi vravia, ze aj cudzi ludia, co nas videli vravia, ze sa k sebe nehodime. moja mama by mozno nebola zasadne proti nasmu vztahu, lebo mi aj v pohode ,,dovolila" ked tato nebol jednu noc doma, ze som isla za partnerom a prespala u neho, alebo som tam isla pocas dna a travila s nim den ked otec nebol doma... no potom staci chvila, ze je v konatke so sestrou a uz aj ona je na ich strane, ze mam to s partnerom ukoncit. ja sa citim ako handerna babika o ktoru sa pretahuju dva tabory. najradsej by som sa zobrala kdesi na tyzden na samotu, bez mobilu, len sama...lebo uz som z toho strasne unavena. partnera stale lubim a ked som bola s nim, bola som spokojna, citila som sa pri nom dobre, u neho som sa citila doma, viac doma ako teraz u rodicov...chyba mi to a boli ma to ako aj jeho trapim, ale nemam silu si dupnut a postavit sa rodine, ked mi dali taketo ultimata. nemam na to silu. vzdy som chcela vsetkym vyhoviet a pocit, ze sa na mna niekto hneva som nikdy nezniesla. rodina je stale zasande proti, ze to je moj prvy vazny vztah a preto to neviem posudit, ci moze by nieco lepsie vravia...
prepacte za taky dlhy prispevok, len som sa snazila popisat vsetky okolnosti, aby sa mi dostavila co najobjektivnejsia odpoved. budem velmi zvedava na nu, na nazor nestranneho cloveka. dakujem