partner sa uzatvara do seba

[evita222]

Dobry den.

Som rozvedena, mam dve male deti a po rokoch som stretla svoju prvu skolsku lasku. Bolo to ako z romanu. A stale je. Je mily, pozorny, citlivy, miluje mna aj moje deti. Ma jednu dceru z minuleho vztahu, ktora tiez pozna nas. Vsetci si rozumieme a vychadzame. Problem nastava, ked ma moj partner nejaky problem. Hocijaky - v praci, s malou, s niekym v rodine, zdravotne tazkosti. Uzatvara sa do seba, co je sice chlapsky sposob riesenia si veci, ale u neho to trva zakazdym dva tyzdne. Dva tyzdne, kedy o nom nic nevieme. Ziadny telefonat, sms, mail…nic. Ked problem prehrmi, objavi sa a je vsetko po starom. Momentalne dokoncuje stavbu domu, do ktoreho chce aby sme sa spolocne vsetci nastahovali a zili ako rodina. Po nicom inom nez po harmonickom krasnom naplnenom vztahu, kde budeme fungovat spolu s detmi ani netuzim. Ale desia ma tieto jeho "vypadky" a neviem si predstavit spolocne spoluzitie ak to bude takto pokracovat a uz vobec nie som ochotna urobit zo mna a deti rukojemnikov jeho nalad. Pritom su to uplne bezne problemy a starosti. Ja by som sa takto mohla rutit a vypinat komunikaciu denne -staram sa o dve malicke deti - co nie je sranda, opatrujem mamu v poslednom stadiu rakoviny, som bez prijmu a do prace nastupujem az v oktobri, trpim menierovym syndromom, ktory ma prepadava hocikde a necakane hocikde. Ale zijem, som optimistka, nepoddavam sa a nezatazujem svoje okolie momentalnou tazsou situaciu, v ktorej sa nachadzam. S priatelom som sa vzdy, ked mal taketo obdobie rozpravala o tom, ze toto je pre mna nepochopitelne a neakceptovatelne, ze sa trapim, robim si starosti a nerozumiem tomu, ze ho dva tyzdne netrapi co je s nami. Vcera nastal den "D" opat, lebo s dcerou su problemy-ma 13, puberta, byvala zena mu vycitala nejake veci a mne do telefonu len povie, ze o tom nechce rozpravat a, ze vlastne nechce o nicom rozpravat a ukoncil hovor. Napisala som mu teda mail, v ktorom mu opisujem ako fungujeme, ked je vsetko u neho ok a ako v podstate nefungujeme ked vsetko ok nie je. Na koniec som uviedla, ze tento sposob ja nezvladam. Nic. Ani sms, ani odpoved. Nemam vobec chut mu dalej pisat, napisala mu predsa vsetko a aj vela krat povedala, ponizuje ma kazdy den sa pytat ci je to uz lepsie a utrpne prezivat den za dnom kym sa objavi s usmevom na perach. Po dni mlcania mi napisal, ze by sme mozno mali ist od seba. Vraj dovodom je, ze moj syn chytil rapel ked sme boli spolu cez vikend a on si uvedomil, ze by boli do buducna problemy. Neverim mu a nie je fer zatahovat do moje dieta, ktore ho ma rado a respektuje ho, poslucha. Myslim si, ze si uvedomil po konflikte s dcerou, ktora mu vycita, ze s nou travi malo casu, ze jeho jedine dieta voci ktorej ma povinnosti je ona a, ze len co ona vylezie z puberty, zacne to u mojich deti, ze to bude kolotoc povinnosti a velka zodpovednost. Ze nechce viac problemov nez musi mat..My sme vlastne ani neboli este u neho, vzdy sa stretavame u nas, teraz v piatok sme sa tam mali objavit a doslo mu, ze sa vobec neciti na to este...ale o tom sme sa mohli porozpravat, nie sa hned rozchadzat...Ako vidite situaciu vy? Co mozem ja v tejto situacii robit, ako sa zariadit? Dakujem vopred.