Nevlastné deti

[Man76neo]

Dobrý deň Vám prajem.

Opíšem Vám svoj problém. Po nevydarenom manželstve (z ktorého mám jednu krásnu dcérku) som sa po určitom čase zoznámil so ženou, s ktorou sme sa do seba zaľúbili. Problém je, že ona má štyri deti, s ktorými sme si veľmi nesadli. Hlavne spočiatku som sa veľmi snažil, aby sme boli všetci šťastní, ale už začínam rezignovať.
Uvedomil som si, že tie deti budú pre m)a vždy cudzie, nikdy nebudú nosiť moje gény. To je ale len menší z problémov.
Napriek tomu, že manželku milujem, cítim, že to nie je vzťah ktorý by som chcel. Stále sa cítim ako piate koleso u voza, a navyše ma trápi, ako to nazvať, žiarlivosť? Závisť? Závidím jej ex všetko čo mu dala. Štyri deti, svoju nevinnosť, krásne roky... Od prvej chvíle mi tvrdí, že som jediný muž v jej živote, že predtým k nikomu nič také necítila a že ešte chce mať so mnou dieťatko. Ale ja... Proste nie... Neverím jej, že ju k tomu vedú tie správne dôvody a úprimne, aj keď sa pozriem na jej deti, všade vidím jeho. Nedokážem sa s tým vyrovnať, že žena ktorú milujem porodila štyri deti inému mužovi. Napriek tomu aj keď mi hovorí že k nemu prakticky od začiatku manželstva nič necítila, tak mám s tým obrovský problém. Trochu vulgárne povedané, v mojom ponímaní ak niekoho nemilujem až za hrob, tak si od neho nedám urobiť 4 deti.
Predtým som bol veselý šťastný spoločenský človek a teraz sa zo mňa stáva obyčajný nešťastný chlap.
Dokonca aj keď sa milujeme, tak sa neviem uvoľniť a myslím na to, že nie je a nikdy nebude skutočne moja manželka.
Neviem, či tento vzťah má vôbec zmysel a či by nebolo lepšie ho ukončiť.
Skoro dennodenne mi plače, že cíti ako ma stráca a asi aj má pravdu.
Viem, že keď ho začne spomínať, všetko krásne sa vo mne vytráca a prestávam k nej čokoľvek cítiť, možno okrem veľkého sklamania.
Moje psychické sily sú na na konci, už nevládzem.