Neviem ani kde mam skôr začať ale asi tým,že všetko bolo s mojím manželom na začiatku super skoro ako z rozprávky ale začali v rodinne problémy,manžel je bez prace doma nezamestnaný a mame 2 male deti,takže som na MD,cely deň som s deťmi sama,lebo manžel ma stále niečo na robote u svokrovcov,len nebiť s nami,chodí stále skoro každý deň k svokrovcom upratovať dvor,zahradu atd...a toto je každy den tam ma čo robiť,a ked príde domov od rana čo som ho nevidela a slušne sa ho opytat,že prečo tam skoro každy den chodí,ked mi mame sami kopu roboty okolo domu,tak vybuchne a začne kričať po mne,že on nebude počuvať moje prije...e reči a že on sa ma nemusí pytať či tam môže ísť alebo či si mam odo mna pytat povolenie
Ja už nevladzem dalej,len sa hadame,lebo ja som skoro cely den sama s tymi detmi a už mam z toho až depresie,a on ma nevie pochopiť,že Ja chcem aj aby bol s nami,ked už je nezamestnany a nielen okolo svokrovcov chodiť.Ja sa so svokrovcami a manželovími surodencami nerozpravam,lebo ma neznašaju a nemaju radi,takže tam vôbec s detmi nechodím radšej...už sa mi ani nekedy nechce žiť,lebo si tu pripadam ako keby ma tu nikto nechce,už som rozmyšlala,že to ukončím samovraždou,lebo naozaj nevladzem,lebo manžel je ku mne stale chladní a Ja som typ človeka velmi citliveho a stale potrebujem,aby mi niekto daval na javo,že ma lubi a zaleži mu na mne,ale ON je presný opak toho všetkeho ale pritom na začiatku to bolo všetko uplne inak,aj sa inak spraval.Ja stale napriek tomu chodím za ním,prosím ho aby ma polubil a zobral do naručia,pytam sa ho či ma lubi atd...Samozrejme odvrkne,,ale ved ano,, len,aby som mu dala pokoj
cítim hrozný smutok a bolesť v srdci,nechce sa mi ani žiť,stale sa mi chce plakať,aj teraz som si poplakala
čo mam robiť???