neviem co dalej

neviem co dalej

Odoslaťod patrika » St Jan 25, 2012 9:45 am

Dobry den, mala som 8 rocny vztah a dva krat sme sa rozisli medzi tym. Teraz mam 24 rokov. Posledny rozchod nastal preto lebo moj partner na nas vztah uplne kaslal, zaujimal sa o pracu (s tym ze mysli na nasu spolconu buducnost) az na to ze ja som v tej buducnosti akosi nebola..nemal cas travit ho so mnou. Tak som sa s nim rozisla. Obe nase rodiny to niesli tazko. No ja som hned na to uplnou nahodou stretla niekoho kto mi bol charakterove velmi podobny, obcas dokonca vyslovoval naraz myslienky ktore som chcela povedat ja, mal rad rovnake jedla..bolo medzi nami vela zhod. Je to vsak clovek ktory ma 33 rokov. Rozhodla som sa ze to s nim skusim. Bol opakom mojho predosleho partnera, s ktorym ma zivot akosi nenaplnal, netesil a nikam som s nim nechodia. Tento druhy muz si po praci nasiel na mna vzdy cas a bol so mnou aj do tretej rana s tym ze rano o osmej musel vstavat. Ja som zo slovenska a on je z ciech. Preto sme nemali moznost sa vidiet castejsie. Bolo mi s nim dobre a mala som pocit ze sa s nim mam o com zhovarat, z nicoho nic som si pri nom spievala, snazila som sa byt kvolinemu pekna..no zaroven som si uvedomovala ze mu nedokazem davat to co by som chcela. Po predoslom vztahu som ostala citovo prazdna. Zablokovala som nie len city k byvalemu ale aj city k svojej rodine. Neviem co je to laska. Velmi mi chyba ten pocit citit ju ale viem ze si ju nevyrobim. Svojmu byvalemu priatelovi som sa snazila dat vsetko, ja som vsak velmi citova a on je racionalny typ cloveka. S tym novym objavom sa to preprusilo pretoze som sa vyspala s byvalym. Zacala som si byt neista ohladom svojej buducnosti.Teda som jeden tyzden, byvalemu povedala budme spolu a dalsi ze chcem byt sama a takto sa to opakovalo asi 5 tyzdnov. Preco som sa vratila k byvalemu? Tvrdil mi ze ma miluje a ze sa zmenil pretoze sam chcel. Ze chce zacat inak nez pred tym. Pretoze pred tym vymyslal ake jedlo u nas doma bude jest alebo povedal ze napriklad ho jest nejde ze mu mam navarit ine. Tak som mu ho varila. Alebo som chcela ist niekam von s kamaratmi sa zabavit zatancovat a on povedal ze nerad tancuje ze nejde nech sa zabavim ja. Nesiel so mnou ani raz tancovat a pritom vie ze tanec mam velmi rada. S muzom s ciech som sa zlakla byt preto pretoze mi je velmi podobny, a viem ze je tam u neho problem s alkoholom. No bolo krasne sa pri nom prebudit rano. Celu dobu sa ku mne tulil a hladil ma. U neho som citila ten pocit ze ma chce ze po mne tuzi, bol vasnivy. Co som v predoslom vztahu nemala. S tymto muzom sme sli spolu do sprchy vzajomne sa poumyvali a potom si dali vanu :). No uz s nim nie som v kontakte hneva sa na mna. Pretoze som ho odmietla, z dovodu vlastnej neistoty aj pocitu ze momentalne nedokazem nikoho milovat, davat mu seba tak ako by som chcela. Da sa povedat ze som unavena z predosleho vztahu. Hoci v nom este stale som pretoze dufam ze byvaleho zacnem milovat...neviem sa odlucit od myslienky ze sme mali spolu zacat byvat po tolkych rokoch co som po tom tuzila. Mam strach ostat sama, pretoze ked sa rozhodnem byt sama chyti ma panika a hned vypisujem byvalemu...Hambim sa za seba aj za svoje konanie. Vecer ked spim chyba mi pritomnost cloveka vedla mna. Casto myslim na muza z ciech..hoci sme sa videli len 4 krat. Nebol dokonaly ale mal ma rad. Niet divu ved ma zobral do kupelov kjde sme stravili krasnych 5 dni, potom som sa na dalsi mesiac rozhodla ze ho musim vidiet tak som sla za nim autobusom a prekvapila ho.No vtedy sme sa niekolko krat pohadali, pretoze ma skusal...ked sme boli vonku pozeral sa velmi okato po inych zenach aj napriek moju upozorneniu, vysvetlil mi ze to bolo z rozmaru ze len skusal zi mi na nom zalezli. No ja som vtedy pocitila pocit ponizenia, ked mi to robil. Trvalo to par hodin. No jeho rodina sa mi pacila.No ten problem s alkoholom tam je. On ho ma. Ja nechcem a nedokazem teraz niekomu v tomto pomahat. Len neviem co s byvalym, neviem urcit dovod preco s nim som mam ho rada ale nerobi veci tak ako by sa mi to pacilo, nedotyka sa ma ako by sa mi pacilo, nenaplna ma. Celkovo sa citim prazdna a vycerpana v sebe.

_________________________
I added cool smileys to this message... if you don't see them go to: http://s.exps.me
patrika
 
Príspevky: 16
Založený: St Jan 25, 2012 9:13 am

Re: neviem co dalej

Odoslaťod nina_l » Št Jan 26, 2012 10:51 pm

nie je asi nič zložitejšie, ako partnerské vzťahy. asi každý si už niekedy prešiel tou dilemou - zostať/ísť, on/ten druhý.
píšeš, že s bývalým ťa vzťah nenapĺňal, netešil, vyčerpal ťa, nemal na teba čas, nešiel s tebou tancovať. v celom texte som vlastne nenašla jedinú pozitívnu zmienku o ňom..nepoznám teba ani jeho takže jediné čo viem je to, čo si sama napísala. a mne ako nestrannému človeku to znie ako - zotrvačnosť. 8 rokov je naozaj dlhá doba, najmä ak vzťah nie je podľa predstáv. ľudia ale majú tendenciu zdržovať sa v známom prostredí, to čo poznajú im dáva pocit bezpečia a istoty. dlhoročný vzťah a vízia spoločnej budúcnosti - stávajú sa akoby súčasťou osobnosti. udávajú istým spôsobom smerovanie človeka. a keď príde prekážka, rozchod, zrazu je to ako ostať v cudzom meste, kde nemajú dopravné značky a nápisy ulíc. vieš že chceš pokračovať v ceste ale zrazu nevieš kam, všetci naokolo sa náhlia a idú si za svojim, len ty ani nevieš čo je tvoje a kto vlastne si lebo významná časť tvojho života sa práve od teba oddelila a to prázdno čo po nej zostalo, je ako čierna diera čo sa snaží pohltiť čokolvek, len aby sa opäť naplnila. je to velké riziko. "neviem urcit dovod preco s nim som", "Mam strach ostat sama" - len mne sa tieto dve vety asociujú? nechcem nič podsúvať ani tváriť sa ako expert na všetko. každý má svoj názor, svoj prístup k životu a vzťahom. ja si myslím, že kým človek nie je schopný byť sám, kým nie je spokojný so sebou, nie je naplnený...vzťah tým môže dosť utrpieť. ak je partner len nejakou výplňou prázdneho miesta v nás ktoré nás desí, desiť nás bude to že raz tu už partner nemusí byť a zas ostaneme zas prázdni, potom nás bude desiť že už nikto to prázdne miesto nevyplní, ak aj sa niekto nájde bude nás desiť či to vydrží a či je dosť dobrý. strach je emócia čo dokáže spôsobiť dosť chaosu. nemal by však byť príčinou našich rozhodnutí. neporadím ti čo spraviť, sama sa raz rozhodneš (a želám ti, aby si bola s tým rozhodnutím spokojná) ale chcem iba jednu vec dodať. keď som bola malá, chcela som byť veterinárkou. časom som ale zistila, že by to nebolo pre mňa. zistila som to skôr ako som to začala študovať a upísala sa tomu. nedržala som sa svojho plánu s nádejou, že moje niekdajšie nadšenie sa vráti. doteraz sa nedostavilo...
nina_l
 
Príspevky: 2
Založený: Št Jan 26, 2012 10:06 pm

Re: neviem co dalej

Odoslaťod patrika » Po Jan 30, 2012 11:33 am

Nina, dakujem za odpisanie :) velmi ma potesilo ze si zareagovala. Ja uz som sa medzi tym rozhodla a prestala som sama so sebou viest vojnu :) ako som to nazvala nedavno. Ostala som sama a nerozhodla som sa pre nikoho :) teraz sa citim omnoho lepsie a mam strasne vela planov co vsetko potrebujem a chcem stihnut. Chcela som Ti napisat ze si uzasna zena a vidno ze mas toho viacero za sebou. Nepises omacky ale nieco co mna osobne naplnilo :) Mozem sa spytat comu si sa zacala venovat ked to nebola ta veterina? :) Mne sa zasa stalo to ze mna veterinarkou spravili v T mobile ked mi domov posielali faktury s tymto titulom ale nic take som nikdy nezacala studovat :)

_________________________
I added cool smileys to this message... if you don't see them go to: http://s.exps.me
patrika
 
Príspevky: 16
Založený: St Jan 25, 2012 9:13 am

Re: neviem co dalej

Odoslaťod nina_l » Št Feb 16, 2012 10:11 am

to zo mňa zas spravili lekárku keď ma obdarili titulom MUDr na jednom predplatenom časáku :D človek sa už dnes k titulu dostane naozaj lahko :D ale ak sa podarí tak sa uberám k titulu Mgr, študujem psychológiu.. a áno čo to som si zažila už aj ja, ale mnoho vecí sa dá odpozorovať aj na druhých..vraví sa síce že najlepšie sa učí na vlastných chybách (lebo skúsenosť je priama a každý sme iný inak to vnímame a bla bla), ale predísť niečomu čo zjavne vedie k negatívnym výsledkom na základe skúseností druhých je podla mňa dosť prospešné.. a príbehov a problémov a konfliktov som si už vypočula tolkooo.. najčastejšia reakcia ludí keď sa dozvedia čo študujem je buď že sa zlaknú a boja sa čokolvek povedať aby som ich nediagnostikovala, alebo naopak začnú chrliť svoje trable a čakajú odo mňa riešenia.. bolo by fine keby sa raz do povedomia dostal fakt že psychológovia nemajú recept na všetko.. každý si odpovede nosí v sebe a oni len niekedy pomáhajú ich hladať.. som velmi rada že ty si ju našla a že sa cítiš lepšie, keď sa zbavíš záťaže aká na tebe dlhú dobu ležala tak sa hneď lahšie dýcha :) prajem ti krásny (každý) deň a vela zdaru s plánmi ktoré máš ;)
nina_l
 
Príspevky: 2
Založený: Št Jan 26, 2012 10:06 pm


Naspäť na Partnerská kríza

cron