Moj problém spociva v tom, ze uz dlhsiu dobu fakt neviem co mám robit. Týka sa to mojho priatela pri ktorom som uz naozaj zúfala a budem rada ak mi napisete svoj názor ako to vnímate vy poprípade co mám robit. Mám 8 rocný vztah ktorý ma vobec nenaplna. Mám 25 a moj patner 26. Nielenze v tomto vztahu panuje stereotyp, ale najviac co mi na nom vadí je jeho dennodenná zaneprázdnenost. A ak si nájde na mna cas tak len na pár minut, pricom nebýbame od seba daleko ale par km. A aj ked si nájde cas, ideme niekde na nejaký výlet, tak ten den by nepresiel bez toho aby mu stále nevyvolavali jeho rodicia, ze doma treba nieco robit, alebo riesia pracovné povinnosi. Chcem s nim trávit viac casu, no on stále dáva prednosť niecomu inemu - svojej rodine predomnou. Kedze som skoncila vysoku skolu, tak by som sa chcela osamostatnit a nájst si nejaký podnájom. S týmto nápadom som sa zdôverila priatelovi, ze ak by chcel tak by sme mohli si nieco nájst. Jeho odpoved bola, ze on nechce bývat v meste a ze ja to budem lutovat ked odídem z domu od rodicov. Myslel to tak, ze ak by sa im náhodou nieco stalo, nebudem pri nich, kedze bývam s rodicmi sama. Jeho slova boli, ze clovek by sa mal osamostatnit ak na to príde cas a nie svojvolne odchádzat od rodicov. Je to proste partner, ktorý ak nieco poviem, vyjadrim svoj názor, alebo co by som chcela dokázat, tak namiesto toho aby ma podporoval ako partnerku, tak ma podkopáva. Viem, ze ma miluje aj ja jeho svojim spôsobom, ale miestami mam chut ho nechat. Ak sa mi nieco nepáci, tak to poviem. Ak mu vytknem, ze sa mi málo venuje, ze dáva prednost rodicom, to, co si rodicia zmyslia, tak synacik musi urobit, nevie totiz povedat nikdy nie, aj ked sme sa dajme tomu na niecom dohodli, ze niekde pojdeme. Nakoniec nikde nejdeme, lebo uz je neskoro a on mal povinnosti doma. Nevravim, ze nemá pomáhat doma rodicom a rodine, ale odtial potial. Ak mam s niekým nieco naplánovane, tak to dodrzim a ospravedlnim sa rodicom, ze s partnerom sme sa dohodli na tom a tom, alebo nemozem, urobim inokedy, lebo mam program s priatelom Tak, moj názor je taký, ze ak sa dohodnem s partnerom a chcem ist niekde s ním, hovorím vseobecne, tak dam prednost partnerovi s ktorým som si nieco naplánovala predsa? Pred rokom sme mali velku krízu,priznala som sa mu, ze som ho podviedla, nemohla som to dalej niest v sebe. Nuz, co cakáte od partnera ktorý sa vám malo venuje a je zaneprázdneny? Mozno som spravila chybu, ale nelutujem. Po tých vsetkých nepokných slovách, detailných otázok, urázkach z jeho strany adresovaných mne sa mi priznal, ze aj on ma podviedol pred 5 rokmi. Týmto ma odrovnal uplne. Na otázku preco mi to nepovedal, bolo, ze nechcel ma stratit preto , ze ma miluje. Ja som sa mu priznala po pár týzdnoch aj za cenu, ze ho stratím. Nemohla som to dalej niest v sebe také klamstvo. Nechápem vsak, ako to on dokázal. Vravela som mu, aj ked sa mi s tým nepriznal, ze vsetko sa raz vráti. Bozie mlyny melu pomaly ale isto. Pár týzdnov sme si dali pauzu, no potom sme si odpustili a zabudli na minulost, co bolo bolo, je prec...Teraz mi vadí jeho zaneprázdnenost, chýba mi jeho prítomnost, vzruso
, hádame sa kvôli tomu, stále si najde nejaký argument ze rodina si ma pomahat predsa no a ja stále z toho vyjdem ako najväcsia p...niesom tolerantná a bla bla bla... .Nas intímny vztah je nulovy. Doslova sa mi zhnusil po sexuálnej stránke tou stálou zaneprázdnenostou a dávanim prednosti svojej rodine predomnou aj napriek tomu, ze sme spolu vyse 8 rokov. Je prítazlivý, pekný, mudry, ale nevzrusuje ma uz. Mozno je to tým, ze sme uz dlho spolu a stále na tom istom miesto, nás vztah nenapreduje. Miluje ma to som si istá, ja jeho tiez mám rada, lebo je to skvelý muz, ochotný vzdy pomoct, bohuzial az príliz a kazdému, no castokrát zabuda na to najdôlezitejsie v jeho zivote a to som ja ako mi to stále tvrdí... Viem, ze gramatika je s chybami, stýlizácia taktiez, ale pisala som to ako mi isli slová a rýchlo - ospravedlnujem sa za to. Bola by som rada, ak by ste mi poradili,vyjadrili názor, co mám dalej robit, má ten vztah vôbec sancu,alebo to ukoncit aj za cenu, ze to bude boliet. Budem vám velmi vdacná 