Netolerantný partner

[vierka]

Hneď na úvod priznám, že sa potrebujem najmä "vykecať". Poteší ma však každá pripomienka či rada aj kritika.
Z pohľadu mnohých ľudí možno nemám nejaký extra problém. Riešim vzťah, vzťah s mojím partnerom a najmä kde som urobila chyby.
Niečo o sebe: Som vdova od 32 rokov, teraz mám 45. Manžel zomrel na chorobu srdca. Bol to výborný človek, manžel, otec. Vzdelaný. Keď nám malo byť dobre (celé roky štúdia, náročnej práce), tak nás zasiahla choroba a smrť. Rozdýchavala som to tri roky. Mojou terapiou boli syn a práca. Mám vedúce miesto, darí sa mi. Okrem stálej práce, píšem projekty z ESF. Syn sa vynikajúco učil, vyštudoval, zamestnal sa vo svojej oblasti. O seba sa starám - bicyklujem, cvičím. Som komunikatívna, srdečná, mám rada ľudí, viem sa presadiť.
V čom sa mi nedarí je vzťah. Po smrti manžela som v prostredí svojej profesie stretla muža, ktorý mal takmer identicky v živote to isté za sebou. Bol však o 19 r. starší. Všetko bolo ok - pomáhal mi v pracovnej oblasti, radil mi aj v živote, staral sa o mňa, so synom si výborne rozumel a rozumie aj v súčasnosti. Mne však v určitých životných situáciách vadil vekový rozdiel. Vyzeral a vyzerá aj v súčasnosti výborne (venoval sa športu). Nie vždy som sa s ním cítila dobre. Je ročník mojej mamy. Aj som to s ním rozoberala, či je to v poriadku, že mám zábrany (napr. na verejnosti mi vadilo držať sa s ním za ruky). Fungovali sme spolu 5 rokov. Takmer sa zbláznil, keď som sa rozhodla vzťah ukončiť.
Našla som si však mladšieho muža, vekovo bližšieho. Pracoval na ministerstve. Býva v krajskom meste. Ku koncu predchádzajúceho vzťahu som si postavila dom na dedine. Druhý partner bol naklonený myšlienke, že bude žiť v rodinnom dome a nie v činžiaku. Veľmi som ho ľúbila - dobrá práca, športuje, prehnene pedantnýýýý. Prispôsobovala som sa mu vo všetkom. Moja mama ho odhadla na samoľúbeho a náročného chlapa, ktorý vidí len svoje pohodlie. Nepočúvala som ju.
Postupom času začali problémy. Nepresťahoval sa on ku mne, ale ja k nemu, ale pre prácu a donedávna aj starostlivosť o syna som u neho bola najmä cez víkendy a dovolenky.
Jeho reakcie: Dedina nie je mesto. Môj syn sa málo venuje jazykom - ako sa che presadiť! Musím lepšie upratovať. Padajú mi vlasy! Keď syn doštudoval VŠ - kedy sa chcem od neho odstrihnúť a mám ho nechať žiť po svojom!
Je neprispôsobivý a netolerantný. Pre tieto vlastnosti sa aj rozviedol.
V poslednom období sa v podstate ani nerozprávame. Snažím sa o niečo. Jeho reakcie žiadne. Mlčí. Jeho riešenie problémov je také, že mlčí.
V podstate sme to zvrtli smerom, že sa nasťahujem k nemu a dom prenechám synovi.
Lenže to predsa nejde, aby som úplne prepla len týmto smerom. Syn ho priam nenávidí. Sú v minimálnom kontakte. To, ako som nezvládala jeho postupujúcu nekomunikatívnosť, ignoranstvo, ma doviedlo k predchádzajúcemu partnerovi, ktorý nestratil kontakt na syna aj mňa (práca).
Predvčerom, po premlčanom doobedí - varila som, žehlila košele, ... som sa zbalila a odišla. Ani nevyšiel z izby.
Neplačem. Nadávam na svoju nerozhodnosť. Stratila som roky? Aj som si užila - dovolenky, bicyklovanie pri mori, ...
S nepravým mužom. Moja zaťatosť byť s ním. Čo ma k nemu priťahovalo?

[Renka70]

Ukážka: Začarovaný kruh
Dobrý deň,potrebujem pomoc,radu,som v koncoch.Som rozvedená tri roky a mám dvoch synov starší má 24 a mladší 11rokov a viac ako pol roka mám vážny vzťah,priateľa milujem,ale aj svojich synov a tu je kameň úrazu.Môj priateľ totiš žiarli na mojich synov a preto sa stále pohádame a končí to jeho odchodom,ale asi po dni trucovania sa zase udobríme a dva dni sme ako v rozprávke a znov a znovu sa to opakuje už fakt nevládzem takto žiť ale nevládzem to nadobro skončiť lebo ho miljem, rozumieme si po všetkých stránkach až na moju výchovu chlapcov(on má upozorňuje na to že ich rozmaznávam, že ma nepočúvajú,že mi skáču po hlave ale pritom si myslím, že som dosť prísna a nechcem celé dni po nich vrieskať a oni sami si už v živote dosť prežili, keď sa na nich vykašľal ich biologický otec) ...pomôžte mi čo mám ďalej robiť, ja som to zatiaľ vyriešila, tak, že som sa s priateľom rozišla a odolávam jeho vyznaniach a prosbách,ale cítim, že to zase vzdám a vrátim sa ku nemu a tento začarovaný kruh sa začne odznova......aký mate názor na to Vy?

[vierka]

Ahoj Renka,
dlho som tu nebola, až teraz som sa pozrela. Prepáč teda, že tak neskoro odpisujem
Veľmi ťa chápem. Byť sama je ťažké. A dobre vychovávať a vychovať deti tiež. Zvlášť, keď si na to sama.
Určite si očakávala, že nový partner po tvojom boku s ktorým si rozumieš vo všeličom možnom, ti bude s výchovou tvojich synov pomáhať, minimálne u toho mladšieho. Starší to už asi nepotrebuje.
Ale nieje to tak (myslím u teba).
Na deti sa nemá vrieskať, deti treba milovať. Sú to jedinečné bytosti a treba im v živote ukazovať cestu nie vreskom, alebo ako kápo - toto môžeš, tamto nesmieš, ..., ale vytvárať si s nimi vzťah na porozumení, rozprávať sa s nimi, mať s nimi pekné zážitky - podporovať ich napríklad v športe, v ich záľubách, pochváliť ich, vždy, keď sa niečo dobré podarí. Vrátia ti to v budúcnosti 100 krát, lebo majú mamu o ktorú sa môžu "oprieť", ktorá ich pochopí aj keď sa "potknú" a niečo im nevyjde.
Ale treba im vytýčiť aj hranice. Napríklad ja so synom sme mali vždy dohody, ktorými sme predchádzali nedorozumeniam - Pr.: dohoda o príchode domov, dohoda o alkohole a ako sa správať v spoločnosti, na diskotéke, dohoda, že doma si musí upratovať svoju izbu sám, ... Vždy som ho vedela odmeniť - obľúbený koláč, zmrzka, objednali sme si jeho druh pizze domov. Také odmeny, že to ani tak nevnímal, že sú to odmeny. Chcela som, aby sa doma cítil dobre.
Krikom sa nič nevyrieši, skôr sa deti zatnú a vedome-nevedome urobia opak.
Aj môj partner mal tendenciu vychovávať môjho syna, len on už mal vtedy 20 rokov a vedel sa už rozhodovať poväčšine sám. Syn si ho rád vypočul, ale zistil, že partner mal pomimo neho tie "blbé" pripomienky k učeniu, jazykom, ... A syn to bral ako podpásovku, že mu to nepovedal do očí, tak ho prestal brať vážne a nemal ho rád.
Čo je to, že žiarli na tvojich synov? Na čas čo im venuješ? Na prácu okolo nich? Na chvíle, ktoré s nimi tráviš?
Ak je to tak, tak je to sebec! Mal by ťa ako matku rešpektovať. Ja by som sa nenechala hecovať proti deťom. Tie sú mi predsa bližšie ako druhý partner. Ak mal výhrady proti metódam tvojej výchovy, mal by ti ich oznámiť mimo detí a pokojne. Má vôbec svoje dieťa, deti?
Vieš čo, nenechaj sa hádkami trápiť, venuj sa sebe a deťom. Čo má prísť - príde, možno aj lepší človek do tvojho života.
Či veríš, že tie hádky prestanú?