nerovnovaha vo vztahu

[vieriq]

Dobry den, potrebovala by som radu, lebo neviem ci sa mylim ja alebo len treba vydrzat. Tento pribeh je troska dlhsi, a zacal mojim rozvodom. V tom obdobi ma velmi podporoval moj najlepsi kamarat, a nebyt jeho tak to zvladnem vsetko ovela tazsie. Mam dve deti a rozvadzala som sa po 7rokoch pre neustale manzelove nevery. Stalo sa to ze moj kamarat Petrik sa casom do mna zamiloval, a nas vztah prerastol v milenecky, ale z mojej strany nebolo mozne ziadnych citov, mala som pocit ze uz nikdy ziadneho muza milovat nebudem a tento vztah mi maximalne vyhovoval. Petrik bol chlap ozaj skvely, velmi sme si rozumeli v nazoroch, mali sme spolocne aktiviti, a ani s detmi nebol problem, mal ich velmi rad. Po skoro dvoch rokoch dobijania, som si povedala ze som hlupa ze sa stale zaobalujem do nejakej folie a nepustim si ho pod kozu, a ani neviem ako to srdce moje ho milovalo neskutocne silno...myslim ze to tak bolo aj predtym ale skor som si to nejak psychcicky v sebe potalcala zo strachu ze zazijem to iste co pri manzelovi. Petrik vie o mne vsetko, presli sme milion rozhovorov, ked by mojho byvaleho najradsej roztrhol a ja som v nom citila maximalnu istotu ze toto je chlap co stoji za to aby bol milovany a jeho laska ma naplnala velmi. Zacali sme teda oficialny vztah a nastahovali sme sa vsetci pekne svorne do jedneho bytu. Stalo sa ale to ze Peto dostal strach. Uz to zrazu nebolo o mojom dobijani ale o zodpovednosti za dve deti, za stratenie slobody....neviem...po dvoch mesiacoch byvania ma podiedol s mojou dobrou kamaratkou. Samozrejme to zistenie bolo asi najhorsie co sa mi doteraz v zitote stalo...neverila by som ze po tom vsetkom co videl v mojej dusi toho bol schopny...ale bol. Nastali dni placu, otazok, velkej nedovery, hnevu...a samozrejme slubov a ukludnovani.... Myslim ze mu to bolo uprimne luto. Vzdy hovoril ze by nedokazal ublizit tak nahernej zene...a predsa...kvoli strachu zo vztahu, kvoli tomu ze chcel zistit co vlastne chce....to su jeho slova. Ja mam 34 rokov a pre mna je to nieco abnormalne, nikdy som nemala potrebu klamat svojich partnerov. Odvtedy ako sa to stalo presiel rok, a absolvovala som za ten rok este par zatajenych navstev nejakych jeho blizkych dusi samozrejme zenskeho pohlavia, kde chodil hladat rady a mne ani len raz o ziadnej z nich nepovedal. Ale ta pravda si sama vyplavala skor ci neskor, a moja nedovera sa tym len utuzovala..... Kedykolvek som riesila jeho tajne vylety alebo nieco co mi niekto povedal, dostaval totalne amoky zurivosti nieco rozbit, a raz si to odniesla stena, raz auto, raz telefon, alebo stol, alebo rozbite pohare....vzdy potom zacal plakat ze ma nechce stratit a ze mu mam len verit. Jedna z veci je ta ze ma svoje osobne problemy s financiami a denno denne celi tlaku svojich veritelov, a pracuje od rana do vecera aby sa postavil na nohy. Moc mu to moja psychika nezlahcovala, ale ten co bol raz podvedeny vie ze prejst tuto cestu bez ujmy je velmi tazke. Nasledovalo par odchodov kvoli tomu ze zrazu vobec neevidoval v byte moje deti alebo mu vadilo ze vlastne nie su jeho a kedykovek mu mozu povedat co Ty chces Ty nie si nas otec, alebo preto ze on asi chce slobodu, a vzdy sa vratil s tym ze ma miluje a chce so mnou stravit zivot, so mnou aj mojimi detmi. No dnes mam pocit ze zrazu sa vsetko otocilo. Ze tie dva roky co ma dobijal a velmi sa kvoli mne trapil akoby mi vracal svojim nezaujmom... Nemozem povedat ze necitim jeho lasku, ale vzhladom k mojej aj jeho praci stretame sa vecer iba pri telke a vikendy si nejakym sposobom travi radsej mimo nas...., nejde so mnou len tak na kavu ako dakedy, nejde s nami na plavaren, nevezme ma na pizzu...proste nic...a ked zacnem na to tlacit tak mi povie ze Vy zeny vkuse nieco len cakate, alebo vyjadri nazor ze on je takej povahy ze ked sa od neho nieco chce tak to neurobi, lebo on musi vsetko robit prirodzene. Peto ma 28 rokov a je odo mna mladsi, a mam pocit ze to ako sa sprava teraz ja uz prestavam chapat. Stala sa zo mna pani domaca, ktora len vari a upratuje a vecer mojka unaveneho muza a mne sa dostava obcasneho pomojkania pred TV. Ja nie som narocna zena, ja som myslim prave celkom skromna ale po tom vsetkom co sa stalo nadobudam dojem ze ma akoby skryval pred verejnostou akoby so mnou neratal, vyhodil ma z nejakeho fb v case ked som bola na akekolvek pozitivne podnety pre ine zeny hakliva a odvtedy ma tam nie a nie pustit, ked sa pre nieco hadame je schopny totalne otocit vsetko naruby a rozculovat sa ze ja musim mat vzdy len pravdu, pritom o to vobec nejde....akoby ma stlacil do gulicky a kedykolvek do nej vie slovne kopnut, akoby zabudol aku lasku k nemu chovam, akoby mi chcel vratit ze vtedy on behal za mnou na lusknutie prstov a teraz som v tej pozicii ja...akoby sa stratila rovnovaha nasho vztahu a moje nazory su zrazu prilis moralne, on potrebuje priestor pre seba a svojich kamaratov, a ja som uz len spolocnicka v nasom byte deti ani nehovorim..., akoby prestal mat zaujem o to co by ma potesilo, akoby mu vadilo ze som starsia...ja uz neviem....poradte mi...da sa toto vobec nejak riesit?...zijeme teraz pod velkym tlakom, ex mi nezaplatil viac nez dva roky ziadne vyzivne, kazdy mame svoje podnikanie tak bojujeme ako mozme, ale ja napriek tomu ze mam starosti s mojimi detmi, s pracou a s domacnostou si vzdy viem vyhradit cas pre neho, ked idem do obchodu snazim sa aspon nejakou malickostou urobit mu potesenie, a ja mam pocit ze je to uplne zbytocne, ze ma najviac miluje prave vtedy ked ma straca....alebo je prilis zahlteny vsetkymi tlakmi okolo ze sa boji prijat ma do zivota ako sucast...mam pocit ze kazdy zije svoj zivot a len v par bodoch sa spajame ...stale pocuvam kde cez den bol, a take firemne kino, take welnes s chalanmi a ja nic...proste nic....ked tak ideme pozriet jeho rodicov alebo mojich....a to krasne co bolo akoby sme nechali ujst pomedzi nedoveru a strach zo zodpovednosti....aky postoj mam zaujat aby to zacalo smerovat k nejakej rovnovahe?..je zle ze som zena, ze mam city a ze potrebujem lasku vnimat aj cez obcasne ciny a nielen cez slovka milujem Ta? Som narocna? Je chyba vo mne?

[sophie]

Musíš sa rozhodnúť čo od života potrebuješ aby si bola šťastná. Poznám ženy, ktoré sú v tvojej sicutácii a pre ne je to bežná realita a berú to úplne prirodzene. Ale je mi čudné, že ťa tak zatĺka. Zrejme nemá v pláne oficiálne ťa zaradiť do svojho verejného života. Dožadovať sa lásky je naozaj ťažké a ak z jeho strany cítiť ochladnutie vzťahu, potom vieš čo treba urobiť.

[vieriq]

..keby sme boli spolu 15 rokov tak mozno to je normalne...ale toto je taka premena v relativne kratkej dobe a podla mna sa vztah stava na spolocnych veciach a nie kazdy nech si travi volny cas ako chce, riesi co chce a toho druheho do nicoho netaha ...zitov je o malickostiach ale ked sa o ne mam prosit je mi to dost luto....ved nechcem bmw

dakujem za Tvoj nazor sophie