nedôvera a strach

[delinka]

Neviem ani ako mám začať. Som vydatá skoro 6 rokov. Máme dve nádherné deti ( 5 a 3 roky.) Náš vzťah nebol vždy ideálny, ako každý pár prešli sme si všeličím, najmä po narodení detí, som nebola úplne v pohode. Bola som často nervózna a nepríjemná, potom som sa do toho tak zamotala, že som už nevedela nájsť cestu späť. Za posledné roky na materskej som sa cítila často sama, nemala sa s kým porozprávať a cítila sa sama. Začala som sa venovať aktivitám v rodinnom centre, tiež na báze dobrovoľníctva, každú skoro voľnú chvíľu som utekala z domu, nechala manželovi deti a akoby svojim spôsobom, dnes to už viem utekala od reality. Odcudzili sme sa, a poznačilo to náš partnerský, ale aj sexuálny život. Veľa ráz som to chcela zmeniť, ale už som nevedela ako. Bála som sa, že by ma odmietol. Aj napriek tomu som začala naspať na našom vzťahu pracovať, a snažila sa priblížiť sa k manželovi. Na moje sklamanie, som mu našla v mobile sms, ktoré si písal s inou ženou. Neviem, prečo ma vôbec napadlo mu ho kontrolovať, a viem, že to bola chyba, ale stalo sa. Veľmi ma to ranilo, nešlo o nijaké pikantné správy, ale asi hľadal porozumenie a milé slová, pretože doma sa mu ich nedostalo. Verím mu ( snažím sa), že nešlo o viac ako o sms. Ale stále sa tým trápim. Vysvetlili sme si to, a chceme začať opäť. Ale ja sa veľmi bojím, že so mnou ostal iba preto, že vidí, ako mi ublížil a tiež kvôli deťom. Snažím sa teraz obaja, ja chcem, aby so mňa cítil, že ho stále ľúbim, a stojím o neho. Aj sme sa milovali, ale to čo ma trápi je, že mi chýbajú tie fyzické prejavy lásky, nemyslím tým čisto sex, ale to pritúlenie, pohladkanie a držanie za ruku. Veľmi by som chcela mu to povedať, ale zasa mám raz strach, že ak mu poviem, čo mi chýba, bude to robiť akosi aicky, iba preto, že som mu to povedala, a ja sa už nikdy nedozviem pravdu, či so mnou ostal, lebo ma ľúbi. Jednoducho povedané, potrebujem cítiť, že ma stále ľúbi.