manžel nervák

[krapetka]

Dobrý deň. S manželom sme spolu 9 rokov, manželmi sme tretí rok. V auguste sa nám narodila malá dcérka. Celý problém je v tom, že ho nespoznávam a neviem, čo robiť ďalej. Asi pred dvoma rokmi sa mu prestalo dariť v zamestnaní, rozhneval si tam zopár vplyvných osôb (kvôli jeho večnému problému... presadzovať svoj názor aj s rizikom hádky). Samozrejme, že to o rok viedlo ku vyhadzovu. Potom nasledoval rok bez zamestnania no a medzi tým som zistila, že čakáme bábo. Teraz už prácu má, hoci nie vysnívanú, ale nič sa k lepšiemu nezmenilo. Môjmu manželovi sa úplne zmenila povaha (alebo sa mne otvorili oči). Poznala som ho ako zábavného človeka, ktorý sa tešil zo života, miloval ľudí a zábavu a aj keď mal nejaký problém, v tichosti ho vyriešil. Teraz je nahnevaný na celý svet, po každom len kričí a správa sa ku ľuďom akoby boli menejcenný (vrátane mňa). Je mu ľahostajný život jeho blízkych, nikomu nechce pomôcť a už aj keď pomáha, tak okolo toho toľko repce, poučuje a rozdáva rady, že dotyčný oľutuje, že ho vôbec o niečo prosil. Vôbec si necení pomoc iných ľudí, práve naopak, ešte ich za ňu vykričí (pritom mu celá rodina skáče okolo zadku, aby mu vo všetkom pomohla). Jeho teória je, že jedine vtedy ho ľudia budú počúvať, keď na nich bude vrieskať. Máva záchvaty zlosti a do nepríčetnosti ho vytočia aj maličkosti (napr. že musel pred panelákom musel hľadať miesto na parkovanie). No jednoducho je ZLÝ a to ku každému. Usmieva sa a baví len výnimočne...rádovo, keď má v sebe pár piviek (no a tých pár piviek si dáva čoraz častejšie, čo tiež začínam považovať za problém). Navrhla som mu pomoc psychológa, ale odmieta to, tvrdí, že žiaden problém nemá. Ja sa snažím udržať vpohode, už aj kvôli malej, ale pravdu povediac mi dochádzajú sily a bojím sa, že keď to tak bude pokračovať, nevydržím to. Čoraz častejšie uvažujem o tom, že od neho odídem. Uvedomujem si však, že malá príde o otca a ja o človeka, ktorého napriek všetkému milujem (nehovoriac o finančnej stránke, čo ma tiež desí). Rada by som vedela, ako sebe aj jemu pomôcť a či ešte má zmysel zotrvávať v tomto vzťahu, stojí ma totiž veľa vnútornej energie a obávam sa, že mi jej už veľa neostalo. A čo viem určite je to, že ja sa chcem zo života tešiť, užívať si každý deň a viesť takto aj našu dcéru.
Ďakujem
Krapetka