kríza

[angie.g.]

S priateľom sme spolu už takmer dva roky a boli sme spolu neskutočne šťastní. Po pol roku chodenia sme začali spolu bývať a bolo to naozaj krásne. Výborne sme si rozumeli, dokázali sme sa o všetkom porozprávať a pre nás oboch to bol výnimočný vzťah. Potom mi ale začala prekážať jedna jeho kamarátka, s ktorou mal nejaké pletky predtým ako sme začali spolu chodiť. Písali si celé hodiny, stále spolu volávali a ja som začala mať podozrenie, že ma priateľ klame a podvádza. Často sme sa preto hádali. Trvalo to asi 3 mesiace. Navyše sme spolu nikam nechodili a stále sme sedeli len doma. Občas mi prekážalo, že ide von, ale nie preto, že by mi vadilo to že je s kamarátmi, ale preto, že ma nechá doma samu. Nikdy som mu to ale nevykričala a nerobila som mu žiadne žiarlivostné scény, pretože každý si občas potrebuje vyraziť s kamarátmi von. Počas leta sme boli mesiac od seba, pretože on bol doma s rodinou, zatiaľ čo ja som pracovala v meste kde obaja študujeme. Ešte predtým ako odišiel domov bolo všetko v poriadku. Keď sa ale po mesiaci vrátil, bolo všetko iné. Počas toho mesiaca bol stále s touto jeho kamarátkou, ale nič spolu nemali, viem to od neho a aj z SMSiek ktoré som si prečítala a neskôr som sa mu s tým aj priznala. Z ničoho nič mi povedal, že sa chce rozísť a chce sa odsťahovať. Teraz bývame oddelene už tretí mesiac, ale každý deň sa vídame. On sám mi povedal, že ma má rád a záleží mu na mne, ale neľúbi ma. Napriek tomu povedal, že to môžeme skúsiť znovu, aj keď to určite nebude také ako predtým. Ani jeden z nás už vlastne nechce, aby to bolo presne ako predtým a na tom aké by to mohlo/ malo byť sa zhodujeme. Ani jeden už nechceme tráviť spolu 100% voľného času, obaja potrebujeme svoju voľnosť. Napriek tomu, že ešte pred mesiacom mi povedal, že sa na jeho citoch nič zmení, pred časom zmenil názor a povedal, že sám nevie a časom uvidíme. Hoci už spolu nespávame, ani sa nebozkávame, pretože má potom pocit ako keby robil niečo zlé, povedal že ho stále fyzicky priťahujem. Rozhodla som sa preto na neho netlačiť a počkať kým to urobí sám keď bude chcieť. Preto ho ani nikdy nenútim, aby sme boli spolu a príde sám. Hrozne sa bojím, že ho stratím, pretože viem, že som urobila chybu keď som mu prestala veriť a správala som sa ku nemu takým spôsobom. Viem ale, že to nebola len moja vina, pretože ak mal nejaký problém, tak sme sa o tom mali rozprávať a nemal rovno prísť s tým, že sa chce rozísť. Niekedy pochybujem o tom, že sa to z jeho strany ešte dá do poriadku, ale snažím sa veriť že to bude v poriadku, pretože ho milujem tak ako predtým a nechcem o neho prísť. Neviem čo by som mala urobiť pre to, aby som náš vzťah zachránila, pretože verím, že by to medzi nami ešte mohlo byť pekné.