Dobrý deň.Vlastne ani neviem ako začať ale posnažím sa .S manželom sme sa spoznali 17 rokov nazad.On nemal predomnou žiadnu vážnu známosť.Ja som mala za sebou známostí viacej.Od prvého momentu sme si rozumeli mali sme spolu veľmi veľa spoločného dokonca sme mali spoločné koníčky.Po dvoch rokoch sme mali svadbu.Snažili sme sa o dieťatko ale dva krát som potratila.Na tertí krát sa to podarilo a narodila sa nám krásna dcéra ktorá ma teraz 11 rokov.V tomto období bolo všetko úžasné.Chodili sme na spoločné dovolenky koníčky sme si stále pestovali a proste keď to tak zhrniem tak som bola veľmi sťastná.Neskôr ale začali problémy.Dcéra mohla mať ale 4 roky a začali sme sa hádať a stále to bolo len kôli tomu keď sa vrátil neskoro z piva lebo po praci rád zašiel na pivo s kamarátmi.Zopár krát sa stalo že prišiel až ráno alebo opitý.Nebolo to veľa krát ale vždy vznikla hádka.Neskôr sme sa hádavali častejšie a častejšie kôli všetkému.Prestala som mu úplne veriť začala som ho upodozrievať lebo mi nevedel pár vecí vysvetliť.Začal mať dokonca sexuálny problém.Vadili sme sa aj koli tomuto.Prosila som ho aby navštívil odborníka.Najprv mi sľúbil že ano a neskôr mi oznamil že on nikam nepôjde.Bolo obdobie kedy som chcela odísť od neho aby si on sám uvedomil čo vlastne chce.Ale musím povedať že stále tvrdil že má ľúbi ale ja som si nikdy nebola istá.Chýbali mi prejavy lásky a záujem o mňa.Každé jedno výročie našej svadby som sa snažila ho milo prekvapiť ale rok nazad som to nechala na neho.Zabudol a vynadal mi že to je moja chyba že som ho neupozornila nápočne
Vadíme sa už pernamentne.Dcéra si to začína všímať veď má 11 rokov.Dokonca som ju raz našla ako plakala a povedala mi že ona vidí že už sa neľubime.Mrzí ma to tak strašne aj kôli nej.Srdco mi ide puknúť lebo rada by som jej dala všetko to čo treba a hlavne rodičovskú lásku.V tejto chvýli sa nevieme už ani poriadne porozprávať.Mám pocit že som mu ukradnutá .Vidí len svoju prácu .Po práci príde domov a ide za kamarátmi na pivo.Už sa ani nesnaží prísť domov v čase v akom sľubil.Keď chcem aby sme strávili spolu niekde mimo nejaký čas tak mi je povedané že má veľa práce.Občas niekam vyrazíme ale v podstate je to na moje želanie.Jeho nikdy nič nenapadne.Chýba mi prejav lásky jemný flirt proste hocičo čo by oživilo náš vzťah ale on je ako hluchý a slepý.Mám pocit že keby som mala desať milencov tak si to nevšimne.Teraz toto je čerstvé mi oznámil že rodinnú dovolenku na víkend musíme zrušiť lebo má veľa práce.Priateľka ma volala na welnes a ja som to zrušila.On mi ale oznámil že on odchádza na pánsku jazdu.Prosila som ho že pre neho prídem aj s dcérou v deň odchodu a že sa pôjdeme spolu niekam prejsť.Nesúhlasil!!!V tomto čase riešim aj moju matku ktorej neustále musím pomáhať a platiť jej pôžičky ktoré nabrala a nestíha to platiť.Proste samý problém a všade.Nevládzem už.Chcem odísť od manžela aby on sám zistil čo mu je vlastne prednejšie ale ja hrozne trpím neznášam samotu,na druhej strane je tu dcéra.Nemám chuť niekedy ani žiť ,necítim sa tu už ani potrebná.Nebaví ma práca a v podtste nič.Ešte podotknem že naše koníčky ktoré sme mali spoločné ho prestali úplne zaujímať.Povedal mi že ho to nebaví.Keď sa snažím sa s ním rozprávať tak je ticho alebo povie veľmi málo.A keď mu poviem že sa cítim zle a že to vnímam ako naozaj krízu tak mi povie že to asi ja mám problém a že on nevidí žiadnu krízu.Prosím o radu.