Dobry den,
v prvom rade dakujem za vasu stranku
Rada by som sa spytala na moj problem, z ktoreho neviem, ako von.
S manzelom sme spolu od roku 2005, zosobaseni sme od rolu 2008.
Nas problem sa tyka neskutocnej kontroly nad financiami a tym suvisiace obmedzenia - napr. moje stretavanie sa so znamymi, ktori byvaju dalej ( auto predsa zerie benzin a ten nieco stoji, telefonovat s nimi tiez velmi nemozem, aj telefon je drahy ), kupovanie si oblecenia, pripadne nejakej maskrty:-).
Ked som este pracovala, odkladala som si peniaze na ucte ( o com vedel a robil si o nich aj zaznamy ) a nejake peniaze bokom ( o com manzel nevedel - doteraz mam zly pocit, ze som ho klamala ), lenze teraz som na materskej dovolenke, manzel ma vydeluje 317 eurami ( moja materska 217 € + manzel mi dava 100 € ). Financie mam na seba, rodinnu stravu, dieta , telefon a benzin. On plati vsetky ucty, hypoteku....
Peniaze, ktore som si popri praci odkladala bokom, su uz minute, o ostatnych odlozenych vie, preto na ne nemozem siahat ( ak nechcem, aby prislo zase vycitanie, ze on zabezpecil byvanie, plati ucty a hypoteku a ja by som iba minala ). Manzel odomna ocakva, aby som si kazdy jeden vydavok zapisovala, aby sme vedeli, co kam ide. Ked som tak robila a rozpocet mi nestacil, po prekonzultovani co kam islo, mi povedal, ze vela minam na potraviny ( lenze ozaj kupujem zakladne veci a ked chcem aj nejake vitaminy, pokupim ovocie a zeleninu, co naozaj nie je lacne ) a jednoducho musim z tych penazi vyzit. Dava mi za priklad socialne slabsie rodiny, ktore vedia vyzit aj zo 100 € na mesiac .
Moj partner je velmi inteligentny, sikovny, no ja si tiez nenecham skakat po hlave, nie sme predsa na tom tak financne zle, aby sme sa museli tak velmi obmedzovat. Manzel setri na vacsie byvanie, za co som mu vdacna, no vzdy bude nieco, na co sa musi setrit, dokedy sa mame ako rodina "uskromnovat" ? Neziadam od neho, aby nam daval vsetky volne financie, len aby sme zacali spolu trochu viac " zit", co vsak niekedy bez financii navyse nepojde.
Stracam pri nom sebavedomie, pribrala som, som neista, neviem sa nejako odrazit ( predtym som byvala stihla, komunikativna , sebavedoma ). Mam pocit, ze ma uraza, je rozculeny, ked mu nieco vysvetlujem, vraj moje komunikacne schopnosti su ubohe. Tlaci ma do kuta, dava mi najavo, ze som neschopna, pochvalit ma za nieco u neho nepichadza do uvahy. Tak mu radsej nic nehovorim, nasa komunikacia je na bode mrazu a to mi on este vycita, ze nas problem je, ze sa nevieme spolu rozpravat. Ano, ja mam obavu zacat temu, co ma trapi, lebo jeho argumentami ( ma uzasny dar reci) ma tak zdepta, ze si pripadam, ze som vlastne ja vsetkemu navine, tak radsej zmlknem, co si vysvetluje, ze mal pravdu....
Moja otazka znie, ci aj toto je forma nasilia v rodine, ci to nie je iba komunikacny problem medzi nami. Ide o to, ze ja sa citim velmi nekomfortne, klamem ho, co kolko stalo, nechce sa mi pocuvat jeho argumenty, preco musime tolko setrit ( na veceru alebo kave sme boli naposledy asi ked sme randili ). Nechcem takto zit, no taktiez nechcem, aby moje dieta trpelo ( ak sa rozhodnem odist od manzela ), za to, ze ja som sa nevedela naucit zit s "drzgrosom ". Miluje svoju dceru a aj ona jeho a to bude asi dovod, preco sa neodvazim od neho odist, ak sa veci nepohnu nejakym smerom. Pravdepodobne je chyba aj vo mne, no manzel nechce ist do poradne( aj ta stoji peniaze ), vraj, ked sa nevieme o problemoch rozpravat normalne, odbornik nam asi nepomoze...
Budem rada za akukolvek odpoved.
Dakujem krasne a prajem Vam pekny den.
Maja