Dobrý deň,
mám pretrvávajúci problém s hovorením pravdy vo vzťahu. Nový vzťah som začala príliš skoro po ukončení predošlého dlhodobého (proste sme sa stretli a už to bolo). Problém sa objavil už skoro - bohužiaľ som sa v rozhovoroch zmienila opakovane o veciach týkajúcich sa minulého vzťahu. Samozrejme sa to stretlo s nevôľou. Mnohé chyby som urobila z toho dôvodu, že som veľmi ovplyvniteľná a naivná a priniesla som si zlé návyky z minulého vzťahu, kde som všetko tolerovala a ticho prehliadala. Neuvedomila som si, že to čo som ja dokázala tolerovať, bude niekomu druhému ubližovať ak to vykonám (zmienky sa o minulom vzťahu a ďalšie).
Prvé klamstvo sa objavilo v situácií zo strachu povedať pravdu. Mojou hlúposťou som stále v tej dobe ešte bývala v pôvodnom byte (kde sme žili s ex) a moji známi na návšteve na mňa ušili lesť - zavolali pod zámienkou ex (že potrebuje iba na toaletu). Stretli sme sa teda asi na 3 minúty v danom byte. Ani mi nenapadlo, že mi tou konfrontáciou idú ublížiť a zo slušnosti (a hlúposti) som to stretnutie pripustila. Následne som však zo strachu KLAMALA kto všetko u mňa v ten deň bol. Bála som sa reakcie, že som sa s ex stretla (aj keď nie chcene). Samozrejme vyšla pravda najavo. Bol z toho skoro rozpad rodiaceho sa vzťahu. Prekonali sme to. S ľadmi zo svojej minulosti som postupne prerušila všetky kontakty.
Došlo však z mojej strany k opakovaných chybám a namiesto poučenia sa môj strach odpovedať na otázky týkajúce sa ex a minulosti iba rastie...Som si vedomá, že pravda je jediná cesta a napriek tomu, že to bude nepríjemné, je to vždy lepšie ako klamať. Aj tak ma v danom momente vždy prepadne strach...a podľahnem a zaklamem a obaja v tej sekunde vieme, že klamem.
Je medzi nami extrémne silné puto (inak by sme to už dávno vzdali) a držíme sa. Vzťah je však pred rozpadom mojou vinou. Úplne som jednostranne narušila dôveru. Som absolútne verná a oddaná ALE... nedokážeme sa však vo vzťahu zbaviť toho hnusného poškvrnenia z mojej minulosti, ktoré som zapríčinila. Je mojou absolútnou prioritou budovať náš vzťah a dotiahnuť ho ako rodina, venujem tomu všetok čas aj energiu. Obávam sa však, že je veľmi neskoro. Aké kroky podniknúť sama v sebe aby som prekonala ten strach vždy, keď príde citlivá otázka? Je možné vôbec niečo také ešte zachrániť? Chceme byť spolu, ale ničia nás moje opakované chyby.
Ďakujem za pomoc
