Ako odísť zo vzťahu?

[cinnamon]

Ahoj, potrebujem poradit, neviem ako sa vysporiadat so sucasnou situaciou. Opisem to cele, od zaciatku tak to bude "trosku" dlhsie. Mam 33 rokov a s partnerom mame 10 rocny vztah. V lete som zistila ze ma 2 roky podvadza. Nemal jednu milenku, ku ktorej by mal aj citovy vztah, islo skor o to ze cez net si nasiel viac dievcat, s ktorymi udrzoval sexualne vztahy. Velmi ma to ranilo, a ponizilo. Co ma na tom najviac trapilo bolo to ze to trvalo tak dlho, ze ma dokazal 2 roky bez mihnutia oka klamat, a ze ja som si to vobec nevsimla. Zacala som o nom pochybovat, pochybovala som o tom ci to bolo len tie dva roky, alebo ma podvadzal aj predtym.... Tu neveru som zacala ospravedlnovat tym ze sme v tom obdobi mali nejake problemy, a ze teda do istej miery je pochopitelne co sa stalo, lenze co ked suvislost s nasimi problemami bola len vyhovorka....a v skutocnnosti sa to dialo aj predtym.
Prve dni som bola nestastna sklamana, nahnevana, ale tym ze zijeme v spolocnej domacnosti, som nevedela fungovat v stave permanentneho hnevu a postupne sme zacali spolu komunikovat o beznych veciach, ale z citoveho hladiska som voci nemu ochladla. Postupne zo mna hnev opadal a vratili sme sa do zabehanych kolaji. Aj citovy chlad pomaly ustupoval ale sexualny vztah som nebola schopna obnovit. Tuto temu som stale nepovazovala za uzatvorenu, ale nevedela som ako to riesit. On si sice uznal ze urobil chybu, tvaril sa ze to chce riesit, v akomsi zachvate viny mi vtedy nasluboval, ze prestane chodit na pokec, prestane sa stretavat s kamaratkami a podobne. Kedze pre mna bola prioritna otazka dovery, lebo som sa zmietala v tom, ze na jednej strane on by mi vedome nechcel ublizit, ze sa to stalo "nejakou nahodou" az po to, ze je to patologicky klamar, ktory ma urcite klamal cely cas co sme spolu. Samozrejme mi nasluboval, ze mi uz bude hovorit vzdy len pravdu. Lenze, teraz som zistila ze na pokec chodi aj nadalej, samozrejme si zalozil novy nick, aby som ho nemohla kontrolovat, a co ma najviac dorazilo bolo, ze si ho zalozil v case, ked to este bolo u nas dost horuce..Kedze som si rozhodnutie ci odpustit a zostat alebo odist stavala na tom, ktora verzia sa mi potvrdi(teda ci je klamar alebo ta navera bola dosledkom nasich problemov)tymto sa mi potvrdilo, ze je naozaj klamar a tento vztah nema zmysel...Lenze akosi neviem z toho vztahu odist....Nerozumiem sama sebe, ked si to racionalne zhodnotim viem, ze by som mala utekat, ale ja to tak nejak necitim, ja to stale nejako ospravedlnujum. Preco som schopna taketo nieco odpustit? Nemozem uverit, ze ma takto sklamal niekto, o kom som si myslela, ze ho za tie roky dokonale poznam...Stale ked na tym uvazujem a snazim sa nejako s tym vysporiadat a riesit ako zacnem fungovat bez neho, pristihnem sa pri tom, ze sa vraciam k tomu ako by sa to dalo napravit...Preco to robim? Mam kopu "racionalnych dovodov" ktorymi si viem ospravedlnit to preco s nim zostat, tie si uvedomujem, ale som zmatena z toho preco aj v citovej rovine sa stale na neho viazem... Poradte mi ako sa s tym vysporiadat a vyznat sa sama v sebe...dakujem.

[brumhilda]

Ahoj, nieco podobne som prezila aj ja. Ale z opacnej strany... Mozno ti ani tak velmi neporadim, ale podobne problemy niekedy dokazu pomoct...
Nedavno som sa rozisla s chalanom, s ktorym som chodila par mesiacov. Nastastie len par... Chvilu na to mi mailovala jeho byvala, s ktorou chodil predo mnou styri roky a presiel od nej ku mne zo dna na den. Chcela odo mna vysvetlenie, lebo nevedela, komu a comu ma verit. Vraj sa nikdy nerozisli, len mali krizu, takze chodil s nami obomi tak, ze sme o tom nevedeli. O mne jej tvrdil, ze som bola len kamaratka na kavu a nikdy ju nepodviedol. No a kedze jej prave teraz po nasom rozchode (bolo mi jasne, ze za nou poleti, lebo nedokazal byt sam) zacal vyznavat lasku az za hrob a tvrdit, ze len ona je ta prava a len s nou si chce zalozit rodinu, nevie, ci mu moze verit. Napisala som jej pravdu – ze som nebola len na kavu, ale jeho priatelka, ze ju podvadzal so mnou, ale zrejme aj s inymi, lebo mu stale nejake pisali, vyvolavali. Ze niekedy sa prekecol o babach, s ktorymi nieco mal – prave v tom case, ked bol s nou. Ze nedokaze byt sam a kedze s nim nechcem byt ja, je teraz s nou, ze prave v case, ked jej vyznaval lasku, tak mne (este mesiac po rozchode) pisal zalubene sms, aby som sa k nemu vratila a ze miluje mna a nie ju... A takto by som mohla pokracovat aj v trivialnych klamstvach, ktore vyslovil.
Obe sme sa zhodli, ze ma psychicke problemy, sama priznala, ze tie styri roky s nim boli viac o utrpeni a ze mu uz nedokaze verit. Bolo mi preto jasne, ze chlapca kopne do zadku. Lenze... o par dni mi napisala, ze mu chce dat este jednu sancu. Ostala som vyvalena. Ved ak s nim prezila za styri roky take iste peklo ako ja za par mesiacov, tak to nemoze urobit! Ale urobila. On sa mi zacal vyhrazat, aby som jej prestala pisat. Jasne, pisala som jej veci, ktore mu nehrali do karat. Vsetky jeho klamstva, ktore som jej napisala, vyvratil alebo vysvetlil tak, aby mu uverila. V poslednom maili mi napisala, ze jej je luto zanechat to, co styri roky budovali a ze ho ma stale rada.
Stale to sama nedokazem pochopit, ako sa k nemu mohla vratit. Ale asi je v tom kus zvyku – nanho, na jeho problemy. Vie, ako ich riesit a uz ju tak netrapia ako kedysi. Mozno si mysli, ze uz nedokaze zit s inym len s nim.
Mozno je len slaboch, ktory nedokaze najst silu od neho odist a postavit sa na vlastne nohy. Pravdupovediac neverim, ze raz budu stastni. Mozno budu – ale zo svojho pohladu. Budu stale riesit tie iste problemy, jeho klamstva, jeho neveru, jej nedoveru.
Vlastne – mozno ti dokazem poradit. Ved ja som ho dokazala opustit. Predstavila som si buducnost s nim a zlakla som sa. Povedala som si, ze takto trpiet nechcem. Stale som si to opakovala, az som tejto myslienke verila. Vyuzila som nahromadenu zlost a pri poslednej hadke som mu povedala zbohom. Vtedy som pocitila ulavu a bola som na seba pysna, ze som to dokazala.
Hned na to som sa zacala obklopovat blizkymi priatelmi, ktori ma uistovali, ze som urobila spravne a udrzovali ma v pozitivnom mysleni. Zacala som sa venovat veciam, ktore ma bavia a zamestnavaju mi mysel. Pokusila som sa aj o flirt, ale bola to blbost. Potrebujem si oddychnut z jedneho neprijemneho vztahu, ocistit sa, aby som zacala druhy. Nie som z toho celkom von, potrebujem este cas, aby som zo seba vyhnala zo seba zlost na neho, ale to najpodstatnejsie mam za sebou – utek od neho a problemov s nim.
Tvoj partner uz nezije zivotom, aky ste mali pred dvomi rokmi. Zvykol si na flirty, potrebuje ich, aby si dokazal, ze je chlap. Lichoti mu to. Necakaj, kym ho to prejde. Utekaj a uz sa neobzeraj!