ZLÁ skúsenosť ma prenasleduje doposiaľ

[Lula]

Dobrý deň, chcem Vás poprosiť o radu, názor alebo skúsenosť.
Tento rok mám 25 rokov a už niekoľko rokov som sama bez priateľa. Ako mladé hlúpučké 16 ročné dievča som sa zapozerala do jedného chalana o rok mladšieho, ale postavou a vzrastom vyzeral starší. Chodievali sme spolu von túlať sa po uliciach, sem tam padla pusa ale nič viac. Po nejakom čase ho začal zaujímať sex. Stále sa ma vypytoval kedy bude sex. Jedného dňa sme boli vonku sedeli sme na lavičke a rozprávali sa, a zrazu začal byť odpornejší a spomínať sex. To bol okamih, proste len zrazu ma chytil za zápästia a silne ma oprel o stenu. Ruky mi držal za zápästie zdvihnuté nad hlavou nemohla som sa pohnúť a trocha ma to bolelo ako ma držal a buchol o stenu. Pokúšal sa ma pobozkať zo slovami kedy bude sex. Vtedy v ten moment, ten odporný pocit...V živote som sa nemala väčší strach ako v ten moment. roztriasli sa mi totálne kolena, nohy, ruky sa mi roztriasli, chcela som zakričať ale nebola som schopná, stiahlo sa mi hrdlo...Chvala bohu nič mi viac nespravil, pud sebazáchovy ,neviem kde sa to vo mne zobralo, sa mi podarilo dajako vyslobodiť, kopla som ho aj do rozkroku....odstúpila som od neho na 4 kroky otočila sa a myslela som, že neustojím na nohách, spadnem ako som sa cela klepala a bála. Pozbierala som posledný kúsok odvahy a s hrdosťou a odhodlaním v prípade núdzi sa aj pobiť som mu povedala, že ak má malo môže dosať ešte jeden výprask od baby a že mu spravím takú reklamu po priateľoch, že sa bude hanbiť a chodiť priekopami. Asi sa ma zľakol, už sa ku mne nepriblížil šiel domov a ja tiež. Ponížila som ho totálne, odvtedy som mu asi ležala v žalúdku a ešte raz mi to vrátil. Boli sme v krčme ja a 2 chalani (kamaráti) a ON. Nik o ničom nevedel ani netušil čo sa medzi nami stalo. Normálne sme sa zabávali a zasa neviem ako zrazu som bola za zápästia chytená s rukami nad hlavou chrbtom opretá o stenu tvárou k nemu a jednému kamarátovi, ktorý mu pomáhal ma držať. Znova ten istý pocit ten istý stav ako vtedy, len teraz som mala ešte väčší strach lebo ma držali dvaja, vedela som, že z toho sa nedostanem, nechceli mi ublížiť teda aspoň ten jeden, on to bral ako zábavu. Len ja a ON sme vedeli, že to je jeho pomsta. Znova nič viac chvala bohu mi nespravili. Ale ten pocit a stav... Odvtedy som sa strašne zmenila. Viacej som sa začala bavievať s chalanmi, chovala som sa ako oni, získala som si ich rešpekt, dôveru, mám viac kamarátov ako kamarátiek, lepšie si s chlapmi rozumiem. Veľa z nich ma priťahovalo ale nikdy som žiadneho nebalila ani mu nepovedala o svojej náklonnosti. Proste bola som, aj som Slečna drsňák a mne sa to vcelku páči. Asi mesiac po 18 som spoznala mladého muža ktorý prejavil o mňa väčší záujem, spočiatku som nič s ním nechcela mať, aj keď záujem som mala. Bol dosť vytrvalý a po pol roku presviedčania sme začali byť pár. Všetko ma musel pomaličky učiť, nevedela alebo skôr nebola som schopná normálnych vecí v páre. Boli sme spolu skoro 2 roky a skončilo to. Po roku som už zvládala bez cukania a z mojej strany agresívneho správania akýkoľvek dotyk (chytenie za ruku, okolo pása, a hlavne objatie). Bol to mladý muž ktorý žil predomnou plnohodnotný život zo všetkými slasťami aj starostami. Rok sa mi podarilo vyhýbať dôvernejším intímnostiam a zrazu to prišlo. Prišiel s za mnou s tým, že už by bolo aj na čase sa pohnúť ďalej. Súhlasila som, ale robila som všetko možne aby sme nezostali spolu sami. Vymýšlala som rôzne akcie, výlety, party s priateľmi robila som všetko preto aby som sa tomu vyhla. S priateľmi som usporiadala filmový večer, kde sme sa s vtedajším priateľom zabávali a bláznili. Zasa neviem ako zrazu som ležala na chrbte a priateľ mi držal ruky za zápästie zdvihnuté nad hlavou, obročil ma tak som sa nemohla pohnúť. Bolo to len nevinné klbčenie, nemyslel to zle, ale v tom momente som sa prestala smiať a povedala som mu aby ma pustil. nechcel ma pustiť tak som to zopakovala a keď zbadal kotúľajúce slzy, hneď ma pustil a pýtal sa čo sa stalo, bez slova som utiekla. Znova som mala ten hnusný pocit, rozklepali sa mi kolená, nohy, ruky, celé telo, aj hrdlo sa mi triaslo, nepríjemný pocit. Keď som sa ukľudnila všetko som mu povedala, čo sa mi stalo a aj to že som nemala priateľa a s nikým som sa nemilovala. Pochopil to a povedal, že nebude na mňa tlačiť, keď budem chcieť sama poviem. V deň mojich narodenín som sa rozhodla, že je ten správny čas, posilnila som sa alkoholom, hooodne, prvé nežnôstky som skoro zvládala. Ten obraz mam pred ocami dodnes ako sa ma pyta ci som si ista odpovedala som, že áno s očami uplakanými a lícami mokrými od sĺz. Utrel mi slzy objal ma a povedal to bude dobré, nedokázala som sa s nim milovať vtedy a ani neskor. Začalo to medzi nami škrípať, začali sme sa hádať a o par mesiacov sme sa rozišli. Veľmi zle som to znášala lebo to bolo krátko po úmrtí môjho dedenka, ktorého som veľmi ľúbila, ťažko som to znášala začala som robiť vtedy čudné veci a vtedajší priateľ to už nevydržlo a rozišli sme sa. Druha veľká rana pre mňa. Ten priateľ bol prvý človek ktorému som dôverovala, ktorému som všetko povedala, nik okrem neho a jednej kamarátky nevie čo sa mi stalo ako 16 ročnej. Kamoška si myslela že som to prekonala keď som si našla toho priateľa a všetci si mysleli že spolu žijeme úplne normálny partnerský život zo všetkým čo k tomu patrí. Od rozchodu s ním a úmrtia bude 5 rokov a ja som odvtedy stále sama. Ďakujem za ex priateľa, veľa ma naučil, hlavne, že nie sú všetci muži zlý. Nemám problém ísť sa baviť, dokonca flirtovať z mužmi. Pár sympaťákov som spoznala, po rozchode s ex, o ktorých som mala záujem. Nadviazala som kontakt všetko bolo fajn až pokiaľ neprejavil záujem o moju osobu viac ( v zmysle nového možného vznikajúceho vzťahu). V tom momente som zutekala, otočila som svoje správanie o 180 stupňov a robila všetko aby ma nechcel a nechal tak. Som strašne nedôverčivá osoba, mám problém dôverovať mužom. Kým ma dakto o niečom presvedčí, prejde ho chuť. Čím som staršia zožiera ma otázka ako vysvetlím nejakému dospelému mužovi keď bude chcieť dačo viac napr v partnerskom vzťahu, že potrebujem čas, čo sa mi stalo a hlavne že som sa s nikým nemilovala. Panicky strach ma prepadá pri predstave ako 25 r. dievča sa správa ako 17 ročné ( v oblasti vzťahov) a dospelému mužovi vraví že sa jej vlastne nič nestalo, len je hlúpa... Strašne sa bojím reakcie ako na to zareaguje niekedy niekto, vysmeje ma, pošle preč alebo neviem čo spraví....Ak vôbec dakedy dajaký muž dakedy bude. Posledné roky to na mňa všetko začalo doliehať, priatelia majú priateľky, zakladajú si rodiny, každý niekoho má a ja som stále sama. Už nie je s kým moch chodiť von keď všetci majú partnerov rodiny a povinnosti, len sem tam sa stretáme. Som veselá kopa, ale posledný rok mávam často smutnú náladu, depresie, hnev a aj strach. Sem tam sa ten hlúpi pocit strachu, trasúcich sa kolien, nôh, žalúdka, stiahnutého hrdla zjaví. Väčšinou keď ma pozve dajaký muž von. Bojím sa, že keď som bola tak dlho sama sa zaľúbim do prvého s ktorým pôjdem von a zneužije ma, ublíži mi. Dokonca každého jedného muža ktorý prejaví o mňa záujem najskôr obviňujem z toho že sa chce so mnou len vyspať. Prosím poradte, napíšte názor som zúfalá sama zo seba už. Potrebujem sa naučiť aspoň z časti dôverovať alebo veriť ľuďom a neviem ako nato. Od doby čo sa mi to prihodilo bude 9 rokov a za celú tú dobu to vedia len dvaja ľudia. Ďakujem

[Argo]

Ahoj Lula, toto si už asi neprečítaš, lebo tvoj príspevok je už rok starý. Ale tak možno to pomôže niekomu inému. Mal som podobnú, teda zlú skúsenosť, ktorá ma podobne ako teba na dlhú dobu poznačila. Ako náhle som – podobne ako ty – zistil, že ide do tuhého, že by mohlo ísť o vážny vzťah, tak som dostal strach, začal som „blbnúť“ a celé to pokazil. Skúšal som, trápil sa, pýtal radu z okolia.... Ale to mi nerozumelo. Nechápalo, že mám za sebou takú menšiu trauma a na krku fóbiu zo vzťahu. To som vtedy nechápal ani ja. Nakoniec som prišiel na to, že sa do toho moc silím. Že idem na vec príliš rýchlo vzhľadom na to, čo mám za sebou. A že potrebujem iný prístup a postup ako ostatný. To, čo mi nakoniec pomohlo som si nazval vlastné tempo. To spočívalo v tom, že vždy, keď som sa dostal do momentu, keď na mňa prišiel strach a všetky tie zlé pocity, tak som ustúpil, urobil krok späť. A až keď som sa upokojil, tak som znova urobil ďalší krok. Tento ústup som ale nebral ako prehru, zlyhanie či ako nejaký zbabelý čin, ale ako vec taktiky. OK, to je asi moc teoretické... Skúsim inak.

Poviem to takto. Ak to chceš prekonať, strachu sa musíš tak či tak priamo postaviť. Ak príde do tvojho života nejaký chalan, tak to budeš musieť risknúť. To ale neznamená, že to máš urobiť nejako násilne. Práve naopak. Takže ak sa v tvojom živote objaví nejaký muž, tak si ho najprv preklepni. Ak tvojím testom prejde (bude sa javiť ako normálny v pohode chalan), a keď mu začneš dôverovať a začne sa medzi vami niečo , tak mu povedz čo je vo veci. Jasne, pokojne a zrozumiteľne mu vysvetli svoju situáciu. Ak to pochopí a bude sa ti snažiť v tom pomôcť, je to ďalší test, ktorým prešiel...

A tu už nastupuje to vlastné tempo.

Dohodnite sa, že na to pôjdete postupne a s tým, že ty potrebuješ prekonať svoje zábrany a zlú skúsenosť. Stále spolu priamo komunikujte, vopred si dohodnite nejaký signál, ktorým ho upozorníš, že STOP (je dobré, ak ten signál bude síce jasný a zreteľný, ale primeraný a pokojný – chlap je tiež len človek ). Teda vždy, keď na teba pri tom prídu tie zlé pocity, tak ho na to pokojne upozorníš, a obaja v tom momente prestanete. Pokračovať budete, keď ty budeš mať pocit, že si sa už upokojila a môžeš skúsiť znova (čo môže byť o pár minút, hodín či dní - záleží na tebe). Takto si postupne krok za krokom môžeš vybudovať opäť dôveru, a získať inú skúsenosť z intimitou, sexom... Ono to znie trocha komplikovane, ale pri troche snahy, dobrej komunikácie a úprimného záujmu a empatie z oboch strán budeš prekvapená, ako rýchlo sa tá aj niekoľko ročný problém odstrániť.

A ešte ma napadá jedna vec. Dopredu ho upozorni na to, aby sa ťa nedotýkal ak, ako ten chalan vtedy keď si mala 16. Aj ten tvoj druhý chalan, o ktorom si tu písala, by sa určite takej situácií vyhol, keby dopredu vedel, že tebe sa to spája z niečím veľmi negatívnym.