Ja versus okolie

[sanae64]

Zdravím všetkých,
obraciam sa na Vás s mojim problémom, ktorý väzí najmä vo vzťahoch s okolím. V skratke: mám vážny problém s mojou matkou, s partnerom - nedokážem sa otvoriť, uvoľniť, a taktiež sa uzatváram pred priateľmi. Nemám sa s kým úprimne, z duše, porozprávať. Odporúčajú mi návštevu psychológa, psychiatra. Asi majú pravdu. Sú dni, kedy nie je žiadny problém, ale potom prídu dni, kedy s nikým neprehovorím / deti, otec, druh, známi,.../. Fakt by som sa mala liečiť? Nie som proti, ale neviem si rady!!! Strašia ma všetkými možnými následkami. Budem vďačná za každý názor a radu. Ak si ma niekto vypočuje, budem veľmi rada.
Sanae

[PatrikPP]

Sanae,
tiež sa často pýtam sám seba a hľadám dôvody toho, prečo sa mi nedarí nedviazať hlbší vzťah s luďmi z najbližieho okolia. Ono rada o psychológa, resp. liečba psychiatrom môže človeka usmerniť, ale nakoniec si musí pomôcť každý sám, už len preto, že zákutia svojej psychiky poznáme sami najlepšie. K akému hlavnému poznaniu som dospel ja v snahe o zlepšovanie mojich vzťahov s okolím:
- predovšetkým musím mať rád sám seba, aj so všetkými vlastnými nedostatkami. Vtedy budem vedieť odpúšťať aj iným a voči iným budem vedieť byť tolerantný a nebudem rázne rušiť vzťahy, v ktorých som zažil sklamanie. Ono by tolerentný je do určitej miery odmedzovaním vlastných potrieb, ale vždy preváži to čo získam, pred tým čo strácam,
- potrebu hlbších vzťahov naplním skôr tým, že bude vo mne prevaha tendencie dávať niečo druhým a nie sa niečoho neustále od druhých dožadovať.
Tieto zásady ako tak zvládam, ale schopnosť vytvoriť hlbší vzťah je danná do značnej miery zážitkami z detstva, kde by sme hlbší vzťah mali zažiť minimálne od rodičov. Ja som osobne v detstve nič podobné nezažil ani od rodičov, ani od súredencov a myslím, že takýto deficit v ľudských vzťahov sa dá vedome len ťažko prekonať a v mojom prípade, hoci mám dosť povrchných známostí a kamáratov, bude asi rozhodujúci v dlhodobom a v mojom prípade tiež máloúspešnom hľadaní hlbšieho vzťahu.