Mám 22 rokov a skončila som vysokú školu..po strednú školu ma všekto bavilo, bola plná života, mala kopec záujmov, na vysokej som zlenivela, mala menší kontakt s ludmi a viac času trávila sama doma.Počas toho som mala priatela tri roky, ktorý ma podviedol a nevedela som to prekonať, potom som si hned našla nového s ktorým som rok...obja sme skončili výšku a sme psychciky zdeptaní, pretože ...len sa bojíme o rodičov, stále sú okolo nás choroby stres, mne umrel dedko a otec mi pije
...proste sa z toho neviem dostťa a prekonať situácie.Priatel ide teraz na dovolenku sám bezo mna lebo už nevládze a ja som ísť moc nechcela, no teraz plačem, za ním a to ešte ani neodišiel je mi strašne, cítim sa byť sama, nič ma nebaví, len doma sedím na posteli a plačem, namýšlam choroby mám sa zle, pretože som s ana neho moc naviazala, kedže som jedináčik =( neviem sa cez to preniesť že odchádza, každé prázdniny mi takto bývalo, že som plakávala a bola sama doma a smútila, namýšlala choroby a v škole to bolo fajn....čo mám robiť aby som nemala strach byť sama...a neplakávala preto ??
dakujem
