Samota ma zničí

[Sandra2580]

Ahojte,neviem ozaj ako dalej a kto by mi vlastne vedel poradit,ako sa mam pohnut dopredu.
S partnerom sme spolu uz 7rokov,zacali sme spolu velmi v skorom veku,to bola asi ta osudna chyba.
Ja mam 21r priatel 23r.Uz rok byvame spolu v byte,ale stale sa len hadame dookola denne hadky ma uz nebavia.Kym sme spolu chodili bolo vsetko v poriadku,bol ku mne mily,pozorny,a vsetko co k tomu patri,mam ale podozrenie ze minuly rok mi bol neverny z jednou babou ktora mu bola suseda kym sme sem neprisli byvat,a odvtedy som proste zablokovana,ja neviem ci ho lubim alebo nenavidim.Stale ked sa aj hadame mu do oci vykrikujem ze ho z duse nenavidim,a ked aj spolu volame a povie mi ze ma lubi ja mu to tiez poviem ale uz len z povinnosti alebo beriem to uz len ako neaku frazu.Mna priatel doslova nuti aby som robila to co chce on,predtym sme obaja byvali na dedine a koli tomu ze on mal o 40km dalej pracu sme sa museli prestahovat sem do mesta,kde som ledva ledva niekoho spoznala(nieje to bohvie aka stvrt pre mladych),aj to vdaka mojmu psikovi som spoznala novych ludi,kamaratky uz nemam ziadne pretoze uz aj tie maju svoj zivot svoje problemy.Mam tu jednu kamaratku ale ta ma este vecsie depky zo zivota ako ja sama.Viete dost casto sa hadame aj za peniaze,neda sa navarit aj doma a este aj chystat chlapa do roboty.K tomu mame vela dlzob co mal aj priatel kym sme spolu nebyvali platime to este dodnes.Ja si hladam pracu uz 1 rok ale marne.Nic sa mi nedari doma ma nic nebavi nemam sa s kym porozpravat ani komu zdvoverit s priatelom to uz nezvladam psychicky jedna veta a uz hadka.Bola by som stastna keby sme s tadeto odisli nasla by som si niekde pracu vtedy by mi mozno odlahlo,niekedy mam sto chuti sa zbalit a zahodi vsetky tie roky s nim za hlavu.Stale len placem a trapim sa.Proste zijem v depresiach a v strese ako s nami bude dalej.Tymto vas prosim o radu,neviem na koho sa mam obratit,je to fakt tazke.

[abc abcde]

Ahoj kočka,
no nemáš to momentálne ľahké. Musíš sa aklimatizovať na nové prostredie, kde ste sa presťahovali, zápasíš s obavou, či Ťa partner nepodviedol, nemáš pri sebe priateľov a nemáš prácu. Jasné, že je to Ťažké. pre koho by nebolo...ja si myslím, že v tejto situácii je najdôležitejšie riešiť prácu. Intenzívne sa zameraj na zháňanie práce-akejkoľvek,aj brigádu, hocičo. Urob pre to maximum čo vládzeš. Keď prídeš do pracovného prostredia, uľaví sa ti na duši, budeš sa pohybovať medzi ľuďmi, nadviažeš nové priateľstvá, nebudeš sa len kváriť svojimi problémami, odpútaš od nich hlavu, musíš sa sústrediť na robotu a zistíš, že kolegovia tiež majú svoje problémy a všetci sa s nimi pasujeme.Nebudeš len civieť doma a umárať sa. A možno potom zistíš, že je všetko ako tak O.K.
prajem ti veľa šťastia!

[Elaa]

Zdravím

Skončila som Vysokú školu a som stále doma , len sa trápima plačem , priatel odišiel na dovolenku s kamarátom, pretože ja som sa nato necítili a obaja sme psychicky na dne a chcel sa ísť odreagovať na 12 dní, ale ja som z toho zúfalá, zo samoty, z toho že som len doma, nič ma nebaví...po štátniciach umrel dedko..naraz bolo vela stresu a neviem ako sa mám cez určité veci preniesť poradťe mi :,(